TATRANSKÁ LOMNICA 2. júla (WEBNOVINY) – Slovenskí hokejoví reprezentanti absolvovali v utorok predpoludním v rámci akcie Olympijské hokejové leto 2013 výlet na Lomnický štít.
Lanovkou z Tatranskej Lomnice cez Skalnaté Pleso sa vyviezli na tretí najvyšší bod Slovenska.
„Bol som tam prvýkrát, určite veľký zážitok. Ešte nikdy som nebol tak vysoko na pevnej zemi. Užili sme si to tam, popozerali si to, porobili sme si fotky, dali sme si kávu. Pekný výlet,“ spokojne skonštatoval po návrate do Tatranskej Lomnice obranca Tomáš Starosta.„Bol som hore prvýkrát v živote, je to veľmi pekný zážitok, zaujímavá skúsenosť,“ pridal sa útočník Marián Gáborík.
Obrazom: Slovenskí hokejisti na Lomnickom štíte
Brankár Ján Laco bol jedným z mála, pre ktorých to nebolo novinkou. Ako rodák z Liptovského Mikuláša má k horám bližšie ako jeho spoluhráči. „Pochádzam z Demänovej, vyrastal som na upätí Nízkych Tatier. Nemôžem nemať rád hory. Turistika síce nie je môj koníček, ale rád sa pomotám po lese. Doteraz som bol pešo najvyššie na Chopku. Pamätám si, že som bol na ´Lomničáku´ ešte ako malý chlapec. Trochu som si to teraz pripomenul, bolo to pekné. Vyšlo nám počasie. Nebola síce nejaká extra viditeľnosť, ale ten pohľad zhora je naozaj krásny,“ neskrýval ani on spokojnosť.
Silnejší zážitok ako Taliansko
Tréner Vladimír Vůjtek mal z cesty lanovkou trochu obavy, ale nakoniec to zvládol. „Prežil som to. Bol to skutočne krásny zážitok. Vyšlo nám počasie, výhľad zhora je krásny. Byť na jednom z najvyšších štítov Slovenska je nádherné,“ usmieval sa dole v Tatranskej Lomnici. „Strach som nemal, ale také zmiešané pocity áno. Priznám sa, že nemám rád výšky, ale pohľad zhora za to stojí. V lietadle sa nebojím, ale tu v lanovke som nemal ten pocit istoty. Najvyššie som bol doteraz na Skalnatom Plese, vyššie som sa nikdy neodvážil,“ pokračoval lodivod slovenskej reprezentácie.
Pre všetkých bol silným zážitkom pobyt v nadmorskej výške 2632 m. „Bol som v horách vo Švajčiarsku, v Rusku sme na Urale boli na nejakom kopci, ale nepamätám si, či som už bol niekedy takto vysoko,“ priznal sa Vladimír Vůjtek. „Bol som v Taliansku vo vyšších výškach, ale nebolo to pre mňa taký silný zážitok ako toto,“ prezradil svoje pocity Marián Gáborík.
Trénera na lezenie nikto neprehovorí
Kondícia hokejistom nechýba, ale vyjsť pešo až na vrch Lomnického štítu by chcelo aj kus odvahy. „Z Lomnice by som si na to asi netrúfal, ale zo Skalnatého Plesa by som sa nechal nahovoriť,“ presviedčal všetkých Ján Laco. „Je to poriadne stúpanie, ale keby som mal možnosť ísť so skúseným horským vodcom, myslím si, že by to bolo v pohode,“ pridal sa Marián Gáborík.
Tomáš Starosta už taký suverénny nebol. „Ťažko povedať, či by som to skúsil. Možno áno, ale nesľubujem, že by som vyšiel až hore,“ zasmial sa. Jedine tréner Vůjtek možnosť vyšliapať na vrch rezolútne odmietol: „Na lezenie by ma nikdy nikto neprehovoril.“
Zdá sa, že usporiadať Olympijské hokejové leto 2013 vo Vysokých Tatrách bol zo strany Slovenského hokejového zväzu veľmi dobrý ťah. Hráči i tréneri prišli do prostredia pre nich netradičného, v ktorom úplne môžu zabudnúť na starosti bežného hokejového života. „Ja Tatry poznám pomerne dobre. Jazdili sme sem ako hokejisti, neskôr som pravidelne chodieval na Štrbské Pleso na lyžovačky. Teraz tu trávim s rodinou dovolenky. Práve pred tromi týždňami sme tu pobudli niekoľko dní. Turistika ma nejako extra neláka, ale rád sa odveziem električkou, lanovkou,“ prezradil Vladimír Vůjtek.
„Chodievam do Tatier raz-dvakrát do roka. Nie sú to žiadne ťažké túry, ale skôr prechádzky na čerstvom vzduchu. Mám to tu rád,“ vyznal sa zo vzťahu k slovenským veľhorám veľhorám Marián Gáborík. „Bol som v Tatrách párkrát s rodinou, s kamarátmi. Ešte keď hral Poprad v KHL, boli sme tu aj s mužstvom. Niektoré chodníčky poznám, ale že by som bol znalec Tatier, to sa nedá povedať,“ uzavrel mozaiku postrehov Tomáš Starosta.
V utorok podvečer si hokejisti pôjdu zahrať futbal do Štrby proti slovenským futbalovým internacionálom.
