BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Kvarteto slovenských bobistov v zostave Milan Jagnešák, Martin Tešovič, Marcel Lopuchovský a Róbert Kresťanko v piatok od 9.00 h absolvovali v bratislavskej atletickej hale Elán posledný „suchý tréning“ pred pondelkových odletom do dejiska XXI. zimnej olympiády vo Vancouveri. Dvojica priekopníkov bobového športu na Slovensku Milan Jagnešák a Róbert Kresťanko spolu s dvojicou olympijských debutantov v boboch Martinom Tešovičom a Marcelom Lopuchovským plece pri pleci dôkladne nacvičovali najmä štart. Stojac na štartovacom hranole sa snažili sústrediť na najbližšie sekundy. Keď kvarteto ako jeden muž išli do podrepu, pilot Milan Jagnešák dvakrát zatlieskal a po povele „dobrý“ kvarteto vyrazilo dopredu maximálnou rýchlosťou. Po tridsiatich až štyridsiatich metroch tempo spomalili a postupne prešli do poklusu.
„Bolo to dobré, ale po žltú značku musíme vydržať úplne naplno, nech to má tempo a dynamiku,“ nabádal kolegov pilot Milan Jagnešák. „Dajme tam fľašu, aby sme vedeli, pokiaľ máme naplno šprintovať. A Maťovi (Tešovičovi – pozn. SITA) dajte tie ďalšie dve značky do dráhy, aby ich dobre videl,“ rozdáva pokyny vyštudovaný atletický tréner Marcel Lopuchovský, ktorý po skončení kariéry bežca na 400 m a 400 m prekážok presedlal z atletiky na boby. Ako povedal, tak aj urobil. Dvadsať krokov od štartovacej línie postavil fľašu, o ďalších sedem krokov ďalej jednu botasku, o ďalších šesť krokov ďalšiu. Za tridsať minút tréningu si bobisti ostrý štart vyskúšali päťkrát. S plným nasadením a úsilím, ktorým sú „jagnešákovci“ už minimálne desať rokov v pelotóne bobového športu povestní.
Spoločnosť pri rannom tréningu im robila slovenská rekordérka v behu na 60 a 100 m prekážok Miriam Bobková-Cupáková so svojou zverenkyňou Patríciou Štefunkovou. Milan Jagnešák sem-tam pozrel na ich tréning a po chvíli žartom hovorí: „Chlapci, to by boli dvojboby Jagnešák – Bobková. Všetci by nám takú dvojicu závideli.“
Keď sme pripomenuli, že Bobková by sa k bobistom hodila aj so svojim rodným priezviskom, nie iba rýchlosťou na štarte, Miriam pohotovo zareagovala. „To je už minulosť. Chlapci mali šancu do augusta minulého roka, kým som bola Bobková… Ale keď zaváhali, majú smolu. S novým priezviskom Cupáková sa im už k bobom nehodím, “ smiala sa slovenská reprezentantka v atletike.
Miriam Bobková-Cupáková prezradila, že s bobistami sa o dráhu v hale Elán delí už dávnejšie. Pozorne ich tréning sleduje a obdivuje ich. Najmä najúspešnejší slovenský vzpierač v ére samostatnosti Slovenska Martin Tešovič sa výrazne zlepšil. Ten jej obdivné slová počul a po poďakovaní sa priznal, že po príchode k bobistom sa práve atletickej prípravy obával najviac. „Tá je pre mňa najťažšia, lebo rýchlo behať s mojou postavou sú hotové galeje. Ale dal som sa na boj a musím vydržať. Partia sme dobrá, spája nás snaha opäť dobre reprezentovať Slovensko v športe, pre ktorý nemáme doma ani jednu dráhu,“ dodal s plachým úsmevom bývalý trojnásobný majster sveta vo vzpieraní z roku 1997 v kategórii do 97 kg a trojnásobný majster Európy z roku 2007 v kategórii do 105 kg. Tridsaťpäťročný Bratislavčan doteraz štartoval na olympijských hrách v Atlante 1996 a Aténach 2004, o týždeň sa prvýkrát predstaví na zimnej olympiáde vo Vancouveri. Jeho kolega v tíme bobistov Marcel Lopuchovský olympijskú atmosféru prvýkrát zažil na OH 2000 v Sydney, teraz bude debutovať na zimných hrách.
„Chlapcov obdivujem a držím im palce. Sú veľmi dobrá partia. Vidieť, že pasujú k sebe a vedia urobiť aj zábavu. Najmä Milan Jagnešák je človek, ktorý žiadny žart nepokazí. Verím, že z Kanady prinesú pekný výsledok. Veď pre tento cieľ urobili v príprave veľmi veľa. Často som tu s nimi trénovala, videla som ako dreli,“ dodala 30-ročná prekážkarka, rodáčka zo Spiša.
Kvarteto bobistov svoj zmysel pre situačný humor prezentoval aj pri odchode z tréningu, keď im prítomní atléti prejavovali žičlivosť a zaželali im na ZOH 2010 úspešné účinkovanie. Šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Vladimír Bezdíček ich vyprevadil odkazom, že im bude držať palce. Róbert Kresťanko s bleskovou reakciou bobistu – brzdára sa ho veľmi rýchlo pohotovo spýtal: „A ktorý palec máte na mysli? Ten odrezaný? Alebo ten čerstvo zafačovaný?“ Odpoveďou mu bol výbuch smiechu mladých Bezdíčkových zverencov. Takže posledný atletický tréning Jagnešáka a spol. prebiehal v dobrej nálade a vo vzácne uvoľnenej atmosfére.
SITA
