Vo svojom programovom vyhlásení štvrtá vláda Roberta Fica sľúbila, že sa bude venovať osobitnú pozornosť vzácnej blízkosti SR a ČR a nedovolí vystavenie tohto unikátneho vzťahu akémukoľvek nebezpečenstvu. Bude hľadať nové formy neprerušenia a skvalitnenia tohto vzťahu najmä medzi mladšou generáciou.
Pri napĺňaní tohto ušľachtilého predsavzatia očividne vláda zlyhala a usiluje sa vinu ukrivdene hodiť na českú stranu. Znovu a znovu sa objavujú obvinenia, že česká politika zasahuje do slovenských vnútropolitických záležitostí.
Akoby sa českí politici priamo neangažovali v slovenských parlamentných a prezidentských voľbách, neposkytovali vehementnú podporu Ficovi a Petrovi Pellegrinimu aj na území SR, akoby nezosmiešňovali ich politických súperov. Akoby slovenskí politici vládnuci politici nikdy netrúsili uštipačné komentáre na novo zvoleného prezidenta Petra Pavla a na českého premiéra Petra Fialu.
Zabúdajú na udalosti, ktorá vyvolali silné podráždenie českej vládnej politiky, ale aj aj českej verejnosti, a zapríčinili, že slovensko-české vzťahy sa z polohy nadštandardných vzťahov dvoch bratských národov zosunuli do polohy štandardných konfliktných susedských vzťahov.
Najprv v roku 35. výročia Novembra 1989 slovenský premiér doslova urazil nielen českú politickú a kultúrnu elitu, ale aj väčšinu českého národa tým, že sa išiel pokloniť k hrobu Gustáva Husáka.
Neprejavil ani štipku empatie k väčšinovému vnímaniu tohto politika v českej spoločnosti. Ako obyčajne, všetko podriadil oslovovaniu svojich voličov. Premiér Fiala sa síce rozhodol na to nereagovať, ale imidž štvrtej Ficovej vlády v Česku sa ešte zhoršil.
Obrat v európskej a zahraničnej politike Fica – útek zo samoizolácie ku krajnej pravici? - KOMENTÁR
A pri druhom výročí ruskej agresie proti Ukrajine natočil video určené svojím zradikalizovaným proruským, proti ukrajinským, antiamerickým a protizápadným voličom. Nakŕmil ich znovu emóciami, ktoré mu pomohli vyhrať voľby. Obhajoval pôvodcu agresie, ktorý vyvolal najväčšiu vojnu v Európe od r. 1945 a rozbil európsku bezpečnostnú architektúru.
Z pokračovania „zabíjania Slovanov“ obvinil EÚ, teda aj českú vládu, lebo vraj neponúkla mierový plán. Teda nedonútila Ukrajinu vzdať sa a kapitulovať pred Ruskom. Týmito svojimi vyjadreniami, o ktorých šéfredaktor Práva napísal, že si ich v Česku nedovolia ani extrémisti, vyvolal bezprecedentnú búrku nevôle. Utvrdil českú verejnosť, že je pro putinovský politik.
Poškodil nielen povesť svojej vlády, ale Slovenska a Slovákov v Česku, kde sa najmä pod vplyvom spomienok na sovietsku okupáciu ČSSR v roku 1968 príchylnosť k ruskému imperializmu a revizionizmu a Putinovmu diktátorskému režimu nenosí. Český premiér Fiala opakovane zdôraznil, že má úplne protikladné názory ako slovenský premiér.
Česká vláda v reakcii na to pozastavila medzivládne konzultácie. Ďalšou dimenziou naštrbenia dôvery bola skutočnosť, že nielen bezpečnostní experti a politickí komentátori, ale aj niektorí politici začali o politike slovenskej vlády
Zásadný rozdiel vo vnímaní bezpečnostných záujmov viedol aj k zmrazeniu vyšehradskej spolupráce. R. Fico A pri príchode na rokovania V4 neodolal, aby neurobil pohŕdavé gesto voči skupine ľudí, ktorí demonštrovali pred Lichtenšteinským palácom. A na tlačovej konferencii hrubo zaútočil na redaktorku verejnoprávnej RTVS. To všetko ostalo v pamäti bratov Čechov. Jednoducho, slovenský premiér vystavil „náš unikátny vzťah“ s Českom viacerým nebezpečenstvám.
Nebol však nikdy ochotný si to priznať. Reakciu českej vlády (ale aj Tuskovej poľskej vlády) urazene interpretoval tak, že partneri nerešpektujú jeho suverénny názor. Akoby česká vláda nemala právo na svoj rovnako suverénny názor na to, čo vníma ako bezpečnostné riziko pre ČR.
V jeho interpretácii podporilo Fica opozičné hnutie ANO Andreja Babiša a ďalší opoziční politici. Slovensko-české a česko-slovenské vzťahy sa v Česku stali predmetom predvolebného zápasu. Sú aj zdrojom konfliktov medzi slovenskou vládou a opozíciou.
Roztrhlo sa vrece s komentármi na oboch stranách o príčinách pokazených vzťahov medzi slovenskou českou vládou. Vývoj v SR v roku 2024 a na začiatku roku 2025 sa stal predmetom trvalého záujmu českých politických komentátorov. A ich názory na zahraničnú i domácu politiku slovenskej vlády a dianie vo vládnej koalícii boli ostré a nie lichotivé.
Slovenský premiér 31. januára pred diplomatickým zborom akreditovaným v Slovenskej republike atakoval českého veľvyslanca Rudolfa Jindráka. Posťažoval si, že obraz slovenskej politiky, aký vykresľujú českí politici a české médiá, „je ďaleko za únosnosťou a akoukoľvek predstavou o slušnosti.“
Podľa neho „nie je správne, keď z druhej strany Moravy prichádzajú na adresu slovenskej vnútropolitickej situácie akékoľvek postoje, pohľady alebo odporúčania.“
Slovíčkom „akékoľvek“ dal Fico najavo, že by rád umlčal všetky české komentáre a analýzy slovenskej politiky. Čo vyvolalo ďalšie negatívne reakcie v českých médiách. Na české komentovanie situácie na Slovensku si však po parížskom stretnutí s prezidentom Pavlom posťažoval aj Pellegrini.
Má pocit, že „Slovensko sa dnes stáva súčasťou predvolebnej kampane a dnes je niektorými českými politikmi zneužívané v politickej kampani tým, že je vykresľované negatívne.“ Podobných vyjadrení zaznelo od slovenských vládnych politikov viacero. Vládnej koalície obraz, ktorý sa im nepáči.
Pokúšať sa však obmedzovať alebo dokonca zakazovať písať to je jednoducho smiešne. Veď by bolo nenormálne, keby dianie v susednej jazykovo a kultúrne blízkej krajine, ktorá bola 74 rokov súčasťou spoločného štátu a ktorá je súčasťou Európskej únie a NATO, nebolo prirodzeným predmetom záujmu politikov, žurnalistov, občanov v druhej krajine.
Normálne je aj to, jestvujú spojenectvá českých a slovenských politikov. Tým, ktorí si sťažujú na komentovanie slovenskej politiky českými médiami, treba položiť zásadnú otázku. Prečo nie je česká politika predmetom rovnako kritického, humoristického ba až ba až sarkastického komentovania zo strany slovenských médií. Nielen tých mainsteramových, ale aj tých alternatívnych, ktoré nemajú Fialovu vládu v láske.
Odpoveď je jednoduchá. Na Slovensku česká politika nevzbudzuje pocit ohrozenia. Ani bezpečnostného, ani z hľadiska fungovania demokracie, právneho štátu, trojdelenia moci v štáte, ani čo sa týka tolerancie a podpory extrémistických tendencií. N
ie v ČR, ale v SR sa konajú masové protesty vyplývajúce z obáv občanov zo zmeny zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie republiky a podkladania sa imperialistickému Rusku. To v SR sa premiérovi a vláde adresovali otvorené listy plné znepokojenia nad stavom spoločnosti a spôsobmi výkonu vládnej politiky zo strany bývalých ministrov zahraničných vecí a veľvyslancov, akademickej obce, psychológov a psychiatrov, organizácií občianskej spoločnosti, zamestnávateľov a podnikateľov. Českým komentátorom stačilo citovať z týchto slovenských analýz stavu slovenskej politiky.
Naposledy sa otvoreným listom obrátil na slovenského premiéra koaličný partner, predseda SNS Andrej Danko, ktorý podal aj českej verejnosti obraz o stave vládnucej politickej elity a kvalite vládnutia. Keď ho českí politickí analytici s chuťou komentujú a ironizujú, tak je naozaj chyba v nich? Nie je na čase pozrieť sa triezvo na katastrofálny stav reálny slovenskej vládnej politiky a prestať sa hnevať na české mediálne zrkadlo?