Jozef, ako vnímate súčasné obnovenie Klubu ligových kanonierov, o ktoré sa v spolupráci s Úniou ligových klubov (ÚLK) zaslúžila trojica priaznivcov slovenského futbalu Gregor Mareš, Peter Divéky a Peter Bzdúch?
Ja si myslím, že je to pekná vec zo strany tých ľudí, ktorí sa do toho dali. Som rád, že sa pustili do toho. Určite im táto iniciatíva zožrala veľa času, ale chvalabohu, že to urobili. Podľa mňa tento klub má svoj význam. Celkovo si však myslím, že my Slováci by sme si viac mali vážiť svojich ľudí, ktorí v živote niečo dokázali (krátka odmlka). Nehovorím to preto, že ja som niečo vo futbale dokázal, že ja som dal tých gólov tak veľa (smiech). Osobne si však myslím, že je to správna vec. Som rád, že sa niekto na takúto prácu vôbec podujal.
V novom zozname slovenských najlepších ligových strelcov ste so 176 gólmi na prvom mieste. Predstihli ste aj legendárneho kanoniera Jozefa Adamca, ktorý dal 170 gólov?
Stalo sa, že som teraz najlepší (smiech). Ale teraz vážne. Ja si pána Adamca veľmi vážim. Ja osobne sa s ním nemôžem vôbec porovnávať, lebo takých futbalistov, ako bol v časoch najväčšej slávy on, je v slovenskej i československej histórii veľmi málo. Hral na dvoch svetových šampionátoch, z MS 1962 v Čile má striebornú medailu. Šesťkrát bol majstrom niekdajšieho Československa – päťkrát s Trnavou, raz s Duklou Praha. Štyrikrát bol najlepším strelcom bývalej spoločnej ligy, dal tri góly Brazílii, čo dokázali možno iba štyria futbalisti na svete. Mám ešte pokračovať? Jozef Adamec je futbalová legenda, ktorú si veľmi vážim.
Ako vnímate fakt, že v novom menoslove ligových ostrostrelcov ste sa práve vy ocitli najvyššie?
Už som to viackrát v súvislosti s Klubom ligových kanonierov spomínal, ale ešte raz to zopakujem. Fakt, že som v tom zozname najvyššie, nechcem teraz ani preceňovať, ani podceňovať. Beriem to ako holý fakt. Uvedomujem si však, že pôsobenie na Cypre, kde som hral najvyššiu ligovú súťaž, mi veľmi pomohlo. Za päť sezón som nastrieľal deväťdesiat gólov! To mi dosť pomohlo, aby som bol prvý v zozname slovenských kanonierov. Úroveň cyperskej ligy však vtedy nebola nejaká veľká, dávať góly v kvalitnejších európskych ligách bolo určite ťažšie (krátka odmlka). Samozrejme, že si uvedomujem, že som to na rozdiel od mnohých kolegov, ktorí hrali v Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Anglicku či Taliansku, mal ľahšie, ale som presvedčený o tom, že určite by som bol nad stovkou aj keby som hral inde v Európe. Ale určite by som nebol na prvom mieste. To treba povedať na rovinu.
My si vás však pamätáme, že v službách Košíc ste mohli dať oveľa viac gólov, keby ste nespálili toľko vyložených šancí. Dosť často ste netrafili ani opustenú súperovu bránku…
Jasné, že sa mi to sem – tam podarilo (smiech). Presne tak. Máte pravdu. Každý útočník spáli aj tie najväčšie šance. Nie všetko, do čoho človek kopne, musí skončiť v bránke (smiech)
Corgoň liga v sezóne 2013/2014 bude bez Prešova. A pritom nevieme, či je na Slovensku klub, ktorý pre iné mužstvá vychoval viac kvalitných ligových hráčov ako Prešov, ktorý teraz vypadol zo slovenskej najvyššej súťaže…
Podľa mňa Stropkov. Ja som zo Stropkova (smiech). Ale teraz vážne. Raz som bol na reprezentačnom zraze, na ktorom sme sa stretli až piati odchovanci stropkovského futbalu! Piati hráči z reprezentačného výberu boli zo Stropkova! Počítajte so mnou: Marek Špilár, Ľubo Reiter, ja, Juraj Buček, brankár z Humenného. Neviem, či nebol vtedy na zraze aj Juraj Čobej. Piati sme boli Stropkovčania! Päť hráčov zo Stropkova to bola vtedy veľká rarita. Samozrejme, veľa z nás Stropkovčanov neskôr prešla práve cez Prešov. Preto sa vám zdá, že Prešov vychoval veľmi veľa kvalitných hráčov. Oni však do Prešova prišli väčšinou z iných menších klubov. Z okolitých miest a dedín. Na východe republiky o talenty nikdy nebola núdza (smiech).
Keď ste spomenuli reprezentáciu, sledovali ste nedávny zbabraný kvalifikačný zápas v Lichtenštajnsku? Aké ste mali pocity pri sledovaní slabučkého výkonu Slovákov?
Môžem sa priznať, že som to pozeral iba zo záznamu. A pocity? Neviem, nechcel by som teraz na nikoho útočiť, ani nič podobné. Ja si myslím, že aj v minulosti mala slovenská reprezentácia podobné nevydarené zápasy. Aj v minulosti sme sa s podobnými súpermi dosť trápili. Podľa mňa hráči súpera veľmi podcenili. Alebo u nich prišlo ešte pred zápasom k uspokojeniu v takom duchu, že nám sa nemôže nič stať, my ten zápas zvládneme aj keď budeme hrať iba na pol plynu. A bohužiaľ, v športe to väčšinou nevychádza. Podceňovanie súpera sa takmer vždy vypomstí. Nám sa to stalo teraz. Možno je to otrepané, ale ja to tak vnímam. My sme súpera totálne podcenili – a zbytočne sme stratili body. Škoda toho.
Po majstrovstvách sveta v roku 2010 bolo Slovensko v rebríčku úspešnosti futbalových reprezentácii na 16. mieste, tento mesiac Slováci v tomto poradí figurujú na 63. mieste. Je to normálne, že za necelé tri roky slovenský futbal zaznamenal taký obrovský pád?
Podľa mňa ani to 16. miesto v roku 2010 nebolo vôbec reálne, ale ani spomínané 63. miesto nie je odrazom aktuálnej kvality slovenského futbalu. Je to také virtuálne postavenie (krátka odmlka). Slovenská reprezentácia nie je mužstvom, ktoré sa pravidelne dostávalo na MS a na ME. To, že sme hrali v Juhoafrickej republike, nám veľmi pomohlo. Štart na MS sa odrazil aj na postavení Slovenska vo svetovom futbalovom rankingu. Teraz je veľká škoda, že hoci máme kvalifikačnú skupinu, ktorá je prijateľná, na MS do Brazílie nepôjdeme. Bohužiaľ, tentoraz nám to nevyšlo (krátka odmlka). Svojim spôsobom je to smutné, že sme tak spadli dolu. Máte pravdu, že ten pád v spomínanom rebríčku FIFA je obrovský. Za tri roky ísť dolu o takmer päťdesiat miest je totálny ´prepadák.´ Ale ako som povedal, celé poradie je iba na papieri, realita je iná. Nerobil by som z toho nejaké extra závery. Ten rebríček FIFA nezodpovedá realite.
Čo v súčasnosti robíte?
Naplno sa venujem skautskej práci, fungujem ako manažér a svoj čas venujem hľadaniu nových talentov. Snažím sa hľadať nové talenty a usilujem sa im pomáhať v ďalšom raste, aby napredovali v tom, čo robia. Je to práca, ktorá ma veľmi baví. Som rád, že som zostal v kontakte s európskym futbalom. Trénerske remeslo ma nelákalo.
Máte pod palcom aj nejaké slovenské talenty? Máte vo svojej skupine aj budúcich reprezentantov?
Dúfam, že áno (smiech). Dúfam, že z tých chlapcov, ktorých teraz sledujem, raz budú hráči, ktorí dokážu pomôcť slovenskému futbalu. Náš futbal ich pomoc bude veľmi potrebovať.
Fungujete ako hráčsky agent. Čiže ponúkate slovenských futbalistov – a nie iba slovenských – iným zahraničným klubom. Čo hovoríte na to, že vo veľkých a známych európskych futbalových kluboch nie je záujem o slovenských futbalistov?
To je pravda.
Také niečo ako Stanislav Lobotka, ktorý počas letnej prestávky odišiel z AS Trenčín na hosťovanie do slávneho Ajaxu Amsterdam, je pre slovenský ligový futbal veľmi vzácny moment….
Podľa mňa najväčší problém je v slovenskej lige. Slovenská liga nemá takú úroveň, akú by mala mať. A od toho sa potom všetko odvíja. Ako agent poznám veľa skautov a zahraničných manažérov, ktorých pozývame sledovať talentovaných hráčov v slovenskej lige. Prídu – a nestačia sa diviť, čo okolo seba vidia. To celkové prostredie, tá kultúra na štadiónoch, nie je taká, aká by mala byť. Tým pádom, že nie je vysoká úroveň najvyššej slovenskej súťaže, nie je záujem o mladých hráčov. A pritom musím povedať, že v mládežníckych kategóriách stále máme kvalitu. Máme šikovných hráčov, ktorí keď sa dostanú skoro vonku, tak sa v tej konkurencii vedia presadiť. Problémom však je, že oni sa von nedostávajú… Aspoň nie v primeranom mladom veku. Preto by sme doma, v domácej súťaži, mali urobiť vhodné podmienky aj tým hráčom, ktorí nejdú zavčasu von, do zahraničia. Aby hráči, ktorí zostanú hrať na Slovensku, mohli vyrásť vo svetových hráčov. Bohužiaľ, momentálna situácia ukazuje, že to nejde. Aj preto je jasné, že v slovenskej lige žiadni svetoví hráči nevyrastú. Nemajú na to vytvorené vhodné podmienky.
Hovoríte, že úroveň slovenskej ligovej súťaže je nízka. Ako hráč, a neskôr ako skaut, poznáte prostredie a úroveň mnohých špičkových súťaží v Európe, môžete porovnávať. Už ste spomenuli, že z toho porovnávania Slovensko nevyznieva dobre. Ako potom vysvetlíte to, že mužstvo Slovenska do 17 rokov postúpilo na svetový šampionát tejto vekovej kategórie v Spojených arabských emirátoch?
Pri analýze tohto čerstvého úspechu treba povedať, že veľkú úlohu v tomto smere zohrala naša futbalová diplomacia. Podarila sa jej veľká vec! Bolo veľmi dobre, že dokázala získať právo zorganizovať majstrovstvá Európy na Slovensku. To bol základ úspechu našej sedemnástky. Neviem, či by sme dokázali postúpiť na majstrovstvá sveta, keby majstrovstvá Európy boli v inej krajine. Tým nie som si vôbec istý. Druhý moment, ktorý bol na tomto šampionáte veľmi dôležitý pri úspešnej konfrontácii s inými reprezentáciami, bolo to, že Lacovi Peckovi sa podarilo urobiť dobré mužstvo. Bolo vyvážene vo všetkých smeroch. Bolo vidieť, že to jeho mužstvo bojuje ako jednoliaty tím. Chlapci ťahali na ihrisku za jeden koniec povrazu (krátka odmlka). Tí chlapci na ihrisku bojovali nie iba za seba, ale aj za trénera. Proste bolo to dobré. Celkove ich vystúpenie na ME v domácom prostredí bolo pozitívne. Samozrejme, na šampionáte boli kvalitnejšie tímy ako sme mali my. V niektorých mužstvách hrali aj kvalitnejší hráči ako mal k dispozícii Laco Pecko. Ale veľkým plusom herného prejavu nášho mužstva bola veľká bojovnosť. Naši hráči obdivuhodne bojovali. Videl som všetky ich zápasy. Preto môžem povedať, že si zaslúžili postúpiť na majstrovstvá sveta! Pre tento cieľ urobili všetko, čo bolo v ich silách. A účasť na svetovom šampionáte je pre nich veľkou odmenou. Vystúpenie na MS im môže veľmi dobre naštartovať futbalovú kariéru.
Keď ste videli všetky zápasy mladých Slovákov na ME hráčov do 17 rokov, čo vás najviac prekvapilo, respektíve zaujalo na vystúpeniach zverencov hlavného trénera Ladislava Pecka?
Čo ma najviac prekvapilo a zaujalo? Aby som bol úprimný, musím priznať, že ja som v spojení s týmto šampionátom veľké očakávanie ani nemal (krátka odmlka). Tak, ako som čakal, že to pôjde, tak to aj prebiehalo (smiech). Naši hráči na majstrovstvách Európy išli ako jeden tím. Ako celok išli intenzívne za svojim cieľom. Mladí Slováci išli za veľkou šancou dostať sa na svetový šampionát veľmi cieľavedome. Je veľmi dobre, že to dokázali Hrali dobre. Ale mňa by prekvapili, keby postúpili cez Taliansko do finále ME! To by bolo pre mňa prekvapenie! A nie iba pre mňa (smiech)
Pri preberaní certifikátu o zaradení do Klubu ligových kanonierov ste na pódiu stáli plece pri pleci s mnohými osobnosťami československého a slovenského futbalu. Koho prítomnosť na slávnosti vás ako futbalistu najviac potešila? Kto z bývalých špičkových ligových kanonierov vás inšpiroval k tomu, aby ste sa stali futbalovým útočníkom?
Každý, kto bol vtedy na pódiu, je veľká futbalová osobnosť. Lebo nastrieľať viac ako sto ligových gólov nie je vôbec jednoduchá vec. A teraz sa netreba na to pozerať tak, že niekto z nich urobil v živote väčšiu futbalovú kariéru, iný zasa menšiu. Dať sto gólov je jednoducho veľký úspech! Ťažko z nich vyberať jedno meno. Navyše, veľa nás z tých takmer tridsať hráčov, čo patríme do klubu stovkárov, chýbalo. Mnohí neprišli. Preto nechcem vyťahovať jedno meno. Nebolo by to dobré. Vážim si všetkých futbalistov, ktorí v kariére dokázali dať viac ako sto gólov. Podľa mňa všetci si zaslúžia náš veľký obdiv. Buďme radi, že ich vôbec máme.
Ako vnímate skutočnosť, že slovenská futbalová reprezentácia sa po zbabranom zápase v Lichtenštajnsku (1:1) dostala pod ostrú paľbu kritiky ako zo strany odborníkov, tak aj laikov?
Všetko sa odvíja od výsledkov (krátka odmlka). Všetko je to také, aké sú výsledky. To je normálna spätná väzba. Tá kvalifikačná skupina, ktorú nám vyžrebovali, dávala veľkú šancu postúpiť na MS do Brazílie. Ale pozrite sa teraz na naše postavenie v tabuľke? Je zlé. Mysleli sme si, že budeme mať lepšiu pozíciu pred jesenným záverom kvalifikácie. Ľudia sú nespokojní, lebo reprezentácia nemá dobré výsledky. To je alfa a omega vzťahu fanúšikov k reprezentácii. Výsledky nie sú, tak je kritika. A veľká. Zo všetkých strán. Bohužiaľ, vo futbale to je tak. Výsledky sú hlavným dôvodom momentálnej nespokojnosti a kritiky.
Novým trénerom reprezentácie je Ján Kozák, ktorý vás trénoval v Košiciach. Poznáte ho veľmi dobre. Je šanca, že by v tejto futbalovej mizérii naštartoval reprezentáciu na lepšiu cestu? Má na to predpoklady? Nebude to pre neho v súčasných pomeroch márna syzifovská práca?
Určite to pre neho bude ťažká robota. To sedí. Ale tréner Kozák je človek, ktorý to môže dokázať. Podľa mňa on už trénerom reprezentácie mal byť dávno. Dávno predtým. Kozák má ako tréner také vlastnosti, ktoré sa hodia pre funkciu reprezentačného kouča. Hodí sa do pozície reprezentačného trénera. Tréner Kozák má veľmi dobrý výber hráčov. Vie veľmi dobre ohodnotiť hráča. Vie si vybrať vhodného hráča do svojho herného systému. A čo je teraz najdôležitejšie – tréner Kozák má medzi hráčmi veľký rešpekt. To je to najdôležitejšie. Ďalší moment, ktorý hovorí v jeho prospech, je fakt, že on ako tréner vždy stál za svojimi hráčmi. Stále ich bránil. Nedal na nich dopustiť. To je veľmi dôležité. My – ako jeho hráči – sme ho pre túto vlastnosť mali radi.
Čiže bude v pozícii, v akej je známy tréner José Mourinho, ktorý neraz novinárom odkázal: Do mňa bite koľko chcete, mňa kritizujte, keď sa vám to páči, ale hráčom dajte pokoj.
Jano Kozák je tým povestný. On hráčov vie brániť veľmi vehementne. Vie sa ich zastať proti všetkým – a najmä za každých okolností.
Bude tréner Kozák dobrým hromozvodom, ktorý dokáže eliminovať všetky prejavy kritiky, ktorá sa po nevydarených zápasoch určite znesie na hlavu jeho zverencov z reprezentácie?
Ja si myslím, že áno. Som presvedčený, že to dokáže. Samozrejme, nebudú to síce Košice (krátka odmlka). Celý svoj život pracoval iba v Košiciach. To môže byť trochu jeho nevýhoda (krátka odmlka). Ale ja osobne verím, že tréner Kozák je natoľko inteligentný a rozumný človek, že túto pozíciu, na ktorú sa teraz dostal, dokáže zvládnuť. Ja mu verím. Je to chlap na správnom mieste. On je pre slovenskú reprezentáciu momentálne najlepšie riešenie.
Zhováral sa Štefan Žilka