Vyjadrenie analytika INEKO Dušana Zachara
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara patrí zdravotníctvo medzi štátom regulované povolania podobne ako armáda, či polícia, a tak i jeho zamestnanci musia strpieť určité obmedzenia a čeliť prísnejším sankciám pri ich nečinnosti v krízových situáciách.
„Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujem za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej, neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje Zachar.
Taktiež ako rezort zdravotníctva poukazuje na nátlakovú akciu niektorých lekárov z roku 2011, kedy sa podľa neho v praxi ukázalo obchádzanie zákonných povinností zo strany protestujúcich lekárov počas núdzového stavu, a tým pádom aj nevymáhateľnosť sankcií.
„Takže aktuálne návrhy sprísňujúce postihy pre lekárov odmietajúcich slúžiť počas krízového stavu sú dozaista i odpoveďou na tieto udalosti z roku 2011,“ uviedol analytik INEKO.
Vyplýva to zo slov prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) Mariana Kollára na margo zmien v Trestnom zákone a zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré zavádzajú nové postihy pre zdravotníckych pracovníkov počas krízovej situácie.
Komora považuje navrhované opatrenia, predovšetkým však vyškrtnutie z registra, pre ktorý nebude môcť lekár vykonávať svoju prax počas desiatich rokov, za zásah do základného práva na výkon povolania, ktorý nie je ničím odôvodniteľný. SLK namieta aj samotné vyhlasovanie krízových situácií v čase mieru. Podľa Kollára je to prejavom neschopnosti riešiť problémy zdravotníckych pracovníkov a nahrádzať sociálny dialóg diktátom.
Ako pokračoval, tieto novely zákonov sú mierené nielen proti zdravotníkom, ale dotknú sa i samotných pacientov. Lekári podľa neho budú pod hrozbou trestu viac frustrovaní a traumatizovaní, čo bude vplývať aj na pacientov. Kollár ďalej uviedol, že vykonajú všetky dostupné kroky, aby tieto návrhy neboli v parlamente schválené.
„V prípade, ak príde k zmene zákonov v súlade s návrhmi, urobíme všetko preto, aby tieto boli preskúmané Ústavným súdom SR, prípadne súdmi Európskeho spoločenstva,“ povedal prezident SLK.
Komora už avizovala, že osloví prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu NR SR Pavla Pašku, ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, ako aj ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby sa zasadili za neprijatie týchto podľa komory problematických legislatívnych noriem.
„Zároveň ich požiadame o osobné stretnutie za účelom riešenia tohto vážneho stavu, ktorý môže vyústiť do krízového stavu,“ povedal Kollár.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) za zmenami v zákonoch však stojí. „Treba si uvedomiť, že táto legislatíva je iba na krízové situácie v čase vojny a krízy, ktorú môže vyhlásiť iba vláda. Nejde o kriminalizáciu lekárov,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková. Ako pokračovala, ak lekár v čase krízy úmyselne poškodí pacienta, musí prijať aj adekvátny trest.
Pripomína pritom situáciu z roku 2011, kedy polovica lekárov v štátnych nemocniciach počas akcie za presadenie svojich požiadaviek odišla hromadne na PN, a tým aj od pacientov. „Alebo sa nedávno stalo, že hodinu pred nástupom do večerných služieb viac ako 130 lekárov tieto služby vypovedalo a neprišli do práce. Výnimočné situácie si naozaj vyžadujú výnimočnú legislatívu, aby v prvom rade bola zabezpečená ochrana života pacienta,“ dodala Čižmáriková.
Vyjadrenie poslankyne Evy Horváthovej (OĽaNO)
Poslankyňa Eva Horváthová (OĽaNO) vníma návrh na sankcie pre zdravotníkov ako výsmech a demonštráciu sily.
Tieto opatrenia majú podľa nej odstaviť opozičný hlas zdravotníkov v prípade, ak by nastal totálny rozvrat v rezorte balansujúcom na hranici kolapsu.
„Vláda, ktorá ovláda zdravotnícke zariadenia, nemôže byť nezávislým arbitrom, ktorý bude udeľovať pokuty až do desaťnásobne vyššej sumy oproti zákonu o hospodárskej mobilizácii a fakticky odnímať právo vykonávať zdravotnícke povolanie zabránením registrácie na 10 rokov bez súdu. Ide o typický konflikt záujmov,“ tvrdí Horváthová.
Sankcie pre zdravotníkov sú aktuálne, hrozí im väzenie
Novely zákonov, ktoré v stredu odobril Výbor NR SR pre zdravotníctvo prinášajú pre zdravotníckych pracovníkov hneď niekoľko postihov.
Ak by zdravotníci za krízovej situácie odmietli nastúpiť do služby, alebo sa jej úmyselne vyhli napríklad predstieraním choroby, hrozili by im až dva roky za mrežami.
V prípade, že by takéto ich konanie spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, vo väzení by si mohli posedieť od dvoch do piatich rokov. Pri nenastúpení do služby počas krízovej situácie môžu obísť aj s pokutou od ministerstva zdravotníctva do výšky 3300 eur a následným zrušením registrácie v stavovskej komore na desať rokov.
Zmeny v legislatíve zároveň sprísňujú podmienky na preukazovanie bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. O tom, či navrhovaná legislatíva bude prijatá, rozhodne parlament.
