Dielo si už našlo svoje miesto v tisíckach poľských domácností. Vreckový atlas žien vznikol ako debutový počin poľskej autorky Sylwie Chutnik, 32-ročnej obľúbenej aktivistky za práva tamojších žien. Ako tvrdí zástupca slovenského vydavateľstva Ladon, Ivan Sládeček, titul sa rozhodol vydať v okamihu, keď naň „naďabil“ o pol druhej ráno, na čítaní v malej pražskej kaviarni: „Od prvých slov som mal pocit, ako pri tých náhodných stretnutiach či chvíľach so zvláštnym čarom, že ten človek, to slovo, ten príbeh stojaci oproti, je to pravé,“ rozpráva.
Ako krstné mamy titulu pre ženské osadenstvo Slovenska si vydavateľ prizval zástupkyne troch generácií známych dám. Najmladšiu generáciu zastupovala talentovaná speváčka s multikultúrnymi koreňmi Celeste Buckingham, za strednú generáciu prišla knižke zapriať veľa šťastia herečka Ivana Kuxová, a v mene najstaršej generácie ju odprevadila do života bývalá riaditeľka Slovenského národného divadla Silvia Hroncová. Dámy postupne krstiac knižku čokoládou popriali titulu nielen, aby mal množstvo čitateliek, ale tiež, aby ho milovali rovnako, ako zbožňujú čokoládu, ktorou bola pokrstená. Ďalším prianím krstných mám bolo, nech má knižka krajší a veselší osud než postavy, ktoré v nej vystupujú a aby sa čoskoro objavila tiež ako predloha na divadelných doskách.
Vreckový atlas žien je moderným mestským príbehom (legendou) so štipkou kriminálnej zápletky a drámy. Autorkina výpoveď sa odvíja od skúseností z diania v súčasnom Poľsku a širšej analýzy rodinných vzťahov. Na pozadí štyroch príbehov rozpráva o osudoch hlavných postáv obývajúcich Varšavský dom na sídlisku Ochota. Osvetľuje role žien v typickej topografii mesta, role kuchynských matiek, trhovníckych kráľovien, dievčatiek v ružovom, či obojpohlavných cukrárov. Otvára dvere do ich domovov, do životov, do mikrokozmu obytného domu a štvrte. Ponúka úžasný kaleidoskop postáv, ktoré sa nevedia vtesnať do surovej a drsnej reality dneška. Hoci nejde o typické ľahké čitateľské sústo, vzrušujúci zážitok pri čítaní námahu bohato vynahradí.
Sylwia Chutnik (1979) vyštudovala univerzitu vo Varšave, venuje sa kultúre, kulturológii a sociálnej práci. Je prezidentkou nadácie MaMa, ktorá sa zaoberá zlepšovaním životných podmienok Poľských matiek. Organizuje tematické výlety po Varšave. Prispieva do viacerých novín. V nadväznosti na jej sociálnu prácu bola v roku 2009 zvolená do medzinárodnej organizácie Ashoka, kde v roku 2010 dostala ekvivalent Nobelovej ceny. Jej práce boli zahrnuté do viacerých zbierok. Vyšli jej tri knihy Vreckový atlas žien (2008), Baby (2009), Varšava žien (2011). Prvé dve boli naštudované aj ako divadelné hry. Je držiteľkou ceny „Žena Varšavy 2007″. V roku 2008 bola nominovaná na cenu novín Gazeta Wyborcza’s – ,,Stołka“ , na Poľskú ženu roka 2007, na cenu Glamour Woman 2008 a na cenu Gala rose 2010 za literatúru. Vreckový atlas žien sa stal knihou roka v rádiu Trójka, debutom roka 2008, týždenník Polytika jej udelil cenu Passport a bola nominovaná na prestížnu cenu Niké Award 2009.
