BRATISLAVA 22. júna (WEBNOVINY) – Až 62 percent občanov Slovenska si myslí, že ich príjem v starobe im nedovolí žiť dôstojne. V júli 2009 pritom tento názor zdieľala polovica opýtaných Slovákov. Pätnásť percent Slovákov je presvedčených, že dostanú nižší dôchodok, ako pôvodne očakávali. Na otázku, ako bude vyzerať dôchodok v budúcnosti, odpovedalo 39 percent Slovákov, že si budú musieť viac sporiť na starobu. Tieto výsledky vyplývajú z májového prieskumu Eurobarometer o sociálnych vplyvoch krízy, ktoré dnes prezentovala Európska komisia. S nižšími dôchodkami, neskorším odchodom do dôchodku či prísnejším šetrením si na starobu ráta 73 percent Európanov. Pätina z nich vyjadrila vážne obavy, že im príjem v starobe bude stačiť na zabezpečenie si slušného živobytia, tretina opýtaných sa takejto predstavy značne obáva.
Podľa Eurobarometra je 60 percent občanov Slovenska presvedčených, že sa chudoba zvýšila mierne až veľmi. Podľa 61 percent Slovákov žije v chudobe takmer pätina ich spoluobčanov. V porovnaní s marcom tohto roka sa počet respondentov zo SR, ktorí zastávajú tento názor, znížil o sedem percent. Vnímanie chudoby ovplyvňujú kríza a nevyhnutné úsporné opatrenia. Najvýraznejší nárast chudoby vo svojej krajine deklarovali Gréci (85 percent respondentov), nasledujú Francúzi (83 percent), Bulhari (82 percent), Rumuni (77 percent) a Taliani (75 percent). Sedem z desiatich Rumunov a Grékov očakáva, že sa finančná situácia v ich domácnosti ešte zhorší. Optimistickejší ako pred rokom sú pri tejto téme Lotyši, Litovci a Maďari. V súčasnosti je menej respondentov v Poľsku, Spojenom kráľovstve, Lotyšsku, Belgicku a Fínsku presvedčených o tom, že by zostali nezamestnaní, ak by stratili prácu.
Jeden zo šiestich Európanov uviedol, že v jeho domácnosti minimálne raz v minulom roku neboli peniaze na zaplatenie pravidelných účtov, nákup stravy alebo ostatných položiek dennej spotreby. Pätina mala v čase májového prieskumu problémy platiť účty za domácnosť a plniť svoje úverové záväzky. V Grécku má tento problém až 58 percent občanov. Na rozdiel od Grékov, až 77 percent slovenských občanov nemá problém s platením účtov a splácaním pôžičiek. Finančným problémom stále čelí 15 percent respondentov z európskej dvadsaťsedmičky, pričom tri percentá meškajú s platením niekoľkých účtov a úverových záväzkov a dve percentá majú vážne finančné problémy a meškajú s platením mnohých platieb týkajúcich sa domácnosti.
Ťažkosti s platením zdravotnej starostlivosti má približne 30 percent Európanov. Zhruba traja z desiatich obyvateľov EÚ uviedli, že za posledný polrok ťažšie znášali náklady na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti alebo dlhodobú starostlivosť o nich alebo ich príbuzných. Jedenásť percent povedalo, že tieto náklady znášalo „oveľa ťažšie“, ďalších 18 percent sa vyjadrilo, že ich znášajú „o niečo ťažšie“. Jeden Európan zo šiestich nie je veľmi alebo vôbec presvedčený o tom, že si nasledujúcich dvanásť mesiacov udrží zamestnanie. V marci tohto roka malo tento názor 18 percent zamestnaných respondentov a 49 percent si myslelo, že ak by ich mali prepustiť, bolo by to dosť alebo úplne nepravdepodobné, že by si do šiestich mesiacov našli nové zamestnanie. Podľa májového Eurobarometra je 61 percent Slovákov presvedčených alebo viac-menej presvedčených, že si udrží prácu. Omnoho istejší svojou prácou sú si naši susedia – 72 percent Čechov a Poliakov, 78 percent Maďarov a celkovo 77 percent obyvateľov Európskej únie.
Názor verejnosti na sociálny dopad krízy, ktorá vypukla na jeseň 2008, monitoruje Európska komisia pravidelne od júna 2009 pomocou prieskumov Eurobarometer. Merajú vnímanie existencie chudoby, stupňa finančnej záťaže na domácnosti, zmien v cenovej dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a toho, ako ľudia vnímajú svoju finančnú situáciu v starobe. Po náhodnom výbere respondentov v poslednej vlne prieskumu od 18. do 22. mája 2010 na otázky anketárov telefonicky odpovedalo 25 600 občanov členských štátov Európskej únie, tí následne korigovali známe demografické
Agentúru SITA informovala Jana Farkašová z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
SITA