„Na jednej strane som rád, že chlapci počas dvoch kvalitných zápasoch s Bosnou a Hercegovinou, ktoré absolvovali v priebehu piatich dní, ukázali svoju futbalovú kvalitu. Zaslúžili sa o nádherné divadlo, na ktorom sa diváci dobre zabávali. A keďže futbal je v prvom rade o zábave, som rád, že sme dvakrát v krátkom čase vypredali dva štadióny. Práve tento moment som chlapcom pripomenul hneď po zápase, keď smutní schádzali z ihriska,“ prezradil Ján Kozák najdôležitejší moment, ktorý si navždy zapamätá zo svojich úvodných dvoch kvalifikačných dueloch.
„Na druhej strane ma mrzí, že sme domáci zápas prehrali, aj keď treba objektívne povedať, že súper bol o ten gól lepší. Bosniaci mali vstup do zápasu veľmi dobrý, som rád, že v tejto fáze stretnutia sme udržali bezgólový stav. Potom sa hra vyrovnala, po krásnej kombinačnej akcii sme dali vedúci gól a do šatne sme odchádzali v miernej výhode. Škoda, že hneď v úvode druhého polčasu sme nepridali druhý gól po perfektnej akcii Vladka Weissa. Urobil to výborne, ak by z tej akcie dal gól, bol by to iný zápas. To podľa mňa mohol byť rozhodujúci moment celého stretnutia,“ vrátil sa Ján Kozák k dianiu na žilinskom ihrisku.
Obrazom: Slovensko prehralo s Bosnou a Hercegovinou
Latku nasadili vysoko
Podľa skúseného 59-ročného odchovanca Lokomotívy Košice si Slováci týmto výkonom „uplietli na seba“ veľmi náročnú úlohu, lebo oba výkony s lídrami G skupiny o postup na MS 2014 do Brazílie boli úplne iným herným prejavom ako predchádzajúce kvalifikačné konfrontácie.
„Sám som zvedavý, kam to bude smerovať, pretože hráči týmito dvoma výkonmi nasadili latku dosť vysoko. Verím, že ju v budúcich zápasoch opäť budú chcieť úspešne zdolať. Na výkone chlapcov si cením najmä to, že dokázali takmer celý zápas ísť naplno, totálne na doraz. Podali veľmi dobrý kolektívny výkon. Na ihrisku nechali všetky sily. Preto sú teraz smutní, že ich nasadenie a vôľa po víťazstve im nepriniesla úspech, za ktorým sústredene išli od prvej minúty zápasu. Ja som tiež z toho smutný, lebo vo futbale sa počítajú iba víťazstvá. Nikoho nebude o niekoľko rokov zaujímať, v akom búrlivom – a z nášho hľadiska nedomácom prostredí – sme hrali, ale iba to, či sme vyhrali alebo prehrali. Iba víťazi vstúpia do dejín, porazení nie,“ tvrdil bývalý 55-násobný československý reprezentant a bronzový z ME 1980 v Taliansku.
Fanúšikovia Bosny boli dvanástym hráčom
Slováci už nemajú šancu kvalifikovať sa na svetový šampionát, doplatili najmä na výsledkové zaváhania s Litovčanmi a Lichtenštajnčanmi (tri remízy 1:1, pozn.). Napriek tomu, ich vystúpenia proti Bosniakom si získali srdcia slovenských fanúšikov. „Predstavte si situáciu, že by sme doma s Litvou prehrali pred vypredaným štadiónom dôležitý kvalifikačný zápas, a skúste mi povedať, koľko Slovákov by vzápätí po tejto prehre cestovalo svoju reprezentáciu povzbudiť na odvetu do Litvy. Podľa mňa by ich bolo žalostne málo. A vidíte, Bosniaci s nami v Zenici prehrali a v Žiline bolo možno sedemtisíc ich priaznivcov. To je podpora fanúšikov! My sme v podstate oba zápasy s nimi odohrali v prostredí, kde sme z hľadiska diváckej podpory neboli doma. Fanúšikovia z Bosny boli pre súpera tým povestným dvanástym hráčom. My im takú fantastickú podporu môžeme iba závidieť,“ pripomenul Ján Kozák rozdiel medzi fanúšikmi futbalu na Slovensku a v Bosne a Hercegovine.
Obrazom: Fanúšikovia Bosny zaplavili Žilinu
Podľa prvého muža slovenského realizačnému tímu ťažko bolo náročné v búrlivej atmosfére „ukočírovať“ Škrtela a spol. Aj oni sa nechali strhnúť vypredaným hľadiskom štadióna pod Dubňom. „Najmä keď Misimovič hral hneď pod Džekom, vôbec si neplnil defenzívne úlohy, takže Kucka s Pečovským mali priestor na útočenie, ktorý aj využívali. Často vyrážali dopredu. Ale v druhom polčase sme už neboli takí nebezpeční, už sa začala presadzovať kvalita súpera. Tu vidím priestor, kde treba s hráčmi ešte dosť popracovať. Lenže v reprezentácii nie je veľa času na nejaké zásadné zmeny. Chlapci však opäť ukázali, že futbal hrať vedia. A keď nastúpia ako jednoliaty kolektív, môžu odohrať vyrovnané zápasy s ktorýmkoľvek súperom,“ povedal Ján Kozák na margo svojich zverencov a pridal svoj najkrajší zážitok z tohto duelu: „Som veľmi rád, že prvýkrát som videl naživo veľké emócie Mareka Hamšíka po vsietenom góle. To ma naozaj veľmi potešilo. Doteraz som ho videl tešiť sa z gólu iba v drese Neapolu a v televízii. Verím, že podobných momentov s touto partiou výborných chlapcov zažijem ešte viac.“
