BRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) – Situácia v Sýrii vyvoláva vo viacerých veľvyslancoch pri OSN frustráciu, ktorú zvyšuje neschopnosť OSN voči násilnostiam počas protivládnych demonštrácií zasiahnuť.
Nespokojnosť pociťujú predovšetkým zástupcovia západných krajín v Bezpečnostnej rade (BR), 15-člennom výkonnom orgáne OSN.
Jej konanie totiž blokujú Čína a Rusko, ktoré odmietajú podporiť ďalšiu rezolúciu v záujme zakročenia proti sýrskemu režimu.
Podľa slov britského veľvyslanca pri OSN Marka Lyalla Granta bola pondelková správa vysokej predstaviteľky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej o situácii v blízkovýchodnej krajine tou najhoršou za posledné dva roky zasadaní BR.
Podľa jeho francúzskeho kolegu Gérarda Arauda je táto patová situácia v rade „škandalózna, keďže nedokážeme konať v záujme vyvinutia tlaku na sýrske úrady“.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin síce priznal, že situácia v Sýrii je „tragická„, no o zmene postoja Moskvy nehovoril. Podľa neho by totiž eskalácia napätia a ďalšie provokácie mohli vyústiť do stoviek tisíc mŕtvych.
Pillayová v pondelok informovala BR OSN o situácii v Sýrii a označila ju za „netolerovateľnú“. Poukázala pritom na tisícky mŕtvych, zranených, zadržaných či vysídlených. Podľa nej sa vládne sily dopúšťajú porušovania ľudských práv, ktoré sú súčasťou „mohutného a systematického útoku na civilistov“.
Predstaviteľka OSN potvrdila, že jej informácie pochádzajú od viac ako 230 svedkov udalostí, ktoré údajne hraničia so zločinmi proti ľudskosti. Zopakovala preto požiadavku, aby sa konaním sýrskej vlády na návrh Bezpečnostnej rady zaoberal Medzinárodný trestný súd (ICC). Sýrsky veľvyslanec Baššár Džáfarí označil Pillayovú za „neobjektívnu a neférovú“.
Sýrčania si po Sacharovovu cenu neprídu
Dvaja laureáti tohtoročnej Sacharovovej ceny udeľovanej Európskym parlamentom (EP) si svoje ocenenie v stredu do štrasburského sídla zákonodarného zboru EÚ prevziať neprídu.
Potvrdila to v stredu večer vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová, ktorá nad týmto faktom vyjadrila ľútosť.
Ako podotkla, cenu udelenú piatim lídrom takzvanej Arabskej jari si neprídu prevziať „naši dvaja sýrski priatelia, ktorí bojujú za svoje práva a zo zjavných príčin nemôžu do Štrasburgu prísť“.
EP koncom októbra udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia piatim občianskym aktivistom z arabských krajín, ktorí sa zaslúžili o rozpútanie revolúcií označovaných ako Arabská jar.
Jedným z laureátov je posmrtne aj tuniský pouličný predavač Muhammad al-Búazízí, ktorý sa začiatkom roka upálil na protest proti šikanovaniu štátnymi orgánmi a stal sa tak iniciátorom celého revolučného hnutia. Ďalšími ocenenými sú egyptská aktivistka Asmáa Mafhúzová, líbyjský disident Ahmad az-Zubajr Ahmad as-Sanúsí, sýrska obhajkyňa ľudských práv Razán Zajtúniová a sýrsky politický satirik Alí Farzát.
Sacharovova cena je udeľovaná každoročne osobnostiam alebo organizáciám, ktoré podľa EP významnou mierou prispeli k boju za ľudské práva alebo demokraciu. Súčasťou ceny je aj finančná odmena vo výške 50-tisíc eur.
