BRATISLAVA 26. septembra (WEBNOVINY) – Sedem z ôsmich úradujúcich predsedov samosprávnych krajov zatiaľ potvrdilo záujem opätovne sa uchádzať o kreslo aj v novembrových voľbách. Banskobystrický župan Milan Murgaš, ktorý prišiel o podporu Smeru-SD, sa zatiaľ nerozhodol a čaká na výsledky prieskumu verejnej mienky. V Banskobystrickom kraji Smer-SD podporí kandidatúru europoslanca Vladimíra Maňku.
O funkciu majú opätovne záujem nitriansky predseda VÚC Milan Belica (podporia ho Smer-SD, KDH a SDKÚ-DS), prešovský predseda kraja Peter Chudík (podporia ho Smer-SD a ĽS-HZDS), trnavský župan Tibor Mikuš zo strany Nová demokracia (podporu mu vyjadrili Smer-SD, SNS a Strana zelených), trenčiansky župan Pavol Sedláček (podporí ho ĽS-HZDS a Smer-SD), žilinský predseda VÚC Juraj Blanár (podporia ho Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS a HZD), košický župan Zdenko Trebuľa ( podporu mu vyjadrili Smer-SD, ĽS-HZDS, HZD, Strana občianskej solidarity a Slobodné fórum), opätovne sa bude o funkciu uchádzať aj bratislavský župan Vladimír Bajan s podporou Smeru-SD pričom strana stále rokuje o vytvorení koalície s ĽS-HZDS a Stranou zelených Slovenska.
Záujem kandidovať na post predsedu kraja zatiaľ verejne oznámili v Trnavskom samosprávnom kraji, Banskobystrickom samosprávnom kraji, Žilinskom samosprávnom kraji a Košickom samosprávnom kraji traja uchádzači. V Nitrianskom samosprávnom kraji, Prešovskom samosprávnom kraji a Trenčianskom samosprávnom kraji sú zatiaľ známi dvaja kandidáti. V Bratislavskom samosprávnom kraji je záujemcov o županské kreslo zatiaľ päť.
Vo väčšine krajov sa na podpore spoločných kandidátov na županov i poslancov do novembrových volieb zhodli vládne strany Smer-SD a ĽS-HZDS, ich predpokladanými najväčšími súpermi budú spoloční kandidáti opozičných strán SDKÚ-DS a KDH. Špecifická situácia je v Nitrianskom kraji, kde žije početná maďarská menšina. Už po druhý raz sa tu sformovala pred voľbami do orgánov vyšších územných celkov Slovenská koalícia, ktorá by mala byť protiváhou Strany maďarskej koalície a aj strany Most-Híd. V Slovenskej koalícii tak pre voľby poslancov spojili svoje sily opozičné strany Smer-SD a ĽS-HZDS s koaličnými SDKÚ-DS a KDH. Na spoločnom kandidátovi na predsedu sa však nedohodli. Smer-SD, KDH a SDKÚ-DS vyjadrili oficiálnu podporu úradujúcemu županovi Milanovi Belicovi. ĽS-HZDS postaví vlastného kandidáta, bude ním riaditeľ Agroinštitútu a bývalý rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Imrich Okenka.
Druhým krajom, na území ktorého žije početná maďarská menšina, je Trnavský samosprávny kraj. Najsilnejšou stranou v 40-člennom krajskom parlamente je v súčasnosti Strana maďarskej koalície s 15-timi kreslami. Strana podľa krajských predstaviteľov pravdepodobne smeruje k tomu, že pôjde do volieb samostatne a postaví aj vlastného kandidáta na župana, rozhodne sa v priebehu budúceho týždňa.
V Trnavskom kraji sa na podpore spoločného kandidáta na župana nedokázali dohodnúť vládne strany Smer-SD a ĽS-HZDS. Smer sa totiž rozhodol podporiť úradujúceho predsedu Tibora Mikuša, ktorý opustil ĽS-HZDS a založil si stranu Nová demokracia. ĽS-HZDS podporí vlastného kandidáta – bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. ĽS-HZDS je tu spolu so Smerom-SD, SNS a HZD súčasťou koalície pre voľby poslancov.
Kandidátky pre krajské voľby prijímajú najneskôr 5. októbra
Záujemcovia o kandidovanie v novembrových voľbách predsedov a poslancov samosprávnych krajov musia svoje kandidačné listiny podať najneskôr v pondelok 5. októbra. Zapisovatelia volebnej komisie samosprávneho kraja ich budú prijímať v tento deň až do polnoci, pre agentúru SITA to povedala riaditeľka odboru volieb a referenda Ministerstva vnútra SR Lívia Škultétyová. Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, pre voľby predsedu samosprávneho kraja môže podávať kandidačnú listinu politická strana, politické hnutie alebo ich koalícia a nezávislí kandidáti. V prípade kandidačných listín na poslancov zastupiteľstva kraja podávajú politické subjekty a nezávislí kandidáti listinu osobitne za každý volebný obvod. Politické subjekty – prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne ju doručia dvojmo zapisovateľovi volebnej komisie kraja podľa zákona najneskôr 40 dní predo dňom volieb, teda 5. októbra.
Krajské voľby sa pripravovali celé leto. Napríklad predseda každého z ôsmich krajov určil do konca augusta zamestnancov kraja zodpovedných za organizáciu volieb. Tiež sa určili zapisovatelia krajských a obvodných volebných komisií. Rovnako do konca augusta museli zamestnancov zodpovedných za prípravu volieb stanoviť i obvodné úrady a obce. Ministerstvo vnútra SR, ktoré zaisťuje prípravu a priebeh všetkých volieb v rámci svojej sekcie volieb a referenda, pripravilo do konca augusta pokyn pre krajské voľby a tiež vzory volebných tlačív. Ako ďalej uviedla Škultétyová, vyškolili tiež všetkých zapisovateľov krajských volebných komisií a školeniami prešli aj ďalší pracovníci ôsmich krajov zodpovední za voľby. Sú s nimi v kontakte a pomáhajú riešiť prípadné problémy. Na svojej stránke sekcia volieb a referenda ministerstva vnútra zverejnila aj vzory kandidačných listín, zároveň informuje o pravidlách konania volieb.
Ministerstvo vnútra do začiatku novembra zabezpečí tlač a distribúciu volebných tlačív, ako sú hlasovacie lístky, obálky, zápisnice, informačné materiály. Všetky potrebné materiály by mali mať volebné komisie k dispozícii najneskôr 3. novembra.
Voľby poslancov samosprávnych krajov a ich predsedov budú v sobotu 14. novembra. V krajoch, kde nezvolia predsedu, bude druhé kolo 28. novembra. Voľby 2. júla vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška a zároveň vyzval občanov o väčšiu účasť ako pri predchádzajúcich dvoch hlasovaniach. Pripomenul, že presun kompetencií zo štátu na samosprávu pokročil a kraje disponujú rozsiahlymi právami a miliardami korún. Preto by ľudia mali prísť rozhodnúť, kto bude ovplyvňovať život v ich regióne. Doteraz bol o regionálne voľby veľmi malý záujem. V prvých v roku 2001 prišlo v 1. kole hlasovať 26,02 percenta voličov, v 2. kole 22,61. V roku 2005 bola účasť v 1. kole 18,02-percentná, v druhom 11,07-percentná.
Voľby do ôsmich samosprávnych krajov, nazývaných aj vyššie územné celky (VÚC) alebo župy, budú tretím celoslovenským hlasovaním v tomto roku po voľbách prezidenta a poslancov Európskeho parlamentu. Predsedov samosprávnych krajov a poslancov si zvolíme na ďalšie štyri roky. Regionálne parlamenty tvorí 412 volených zastupiteľov, na čele každého z ôsmich krajov stojí predseda.
SITA