PARÍŽ 16. augusta (WEBNOVINY) – Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová navrhli v utorok vytvorenie spoločnej vlády eurozóny, ktorá jej má pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy.
Na čele nového orgánu by mal podľa nich stáť súčasný prezident Európskej rady Herman Van Rompuy.
Ekonomická vláda by sa skladala zo šéfov vlád a štátov eurozóny. Summity by sa konali dvakrát ročne. „Budeme sa snažiť znovu získať stratenú dôveru,“ povedala po rokovaní Angela Merkelová.
Tá je podľa analytikov pre záchranu eura potrebná. Ako by však v krátkodobom časovom horizonte zareagovali akciové trhy, nevedia analytici posúdiť. „Ekonomická vláda je krok vpred, no nie je jasné, či by išlo o dostatočne silný záväzok,“ poznamenal pre Reuters ekonóm Barclays Capital Julian Callow.
Lídri zároveň na budúci mesiac vyzvú svojich partnerov z Európskej únie, aby zaviedli daň z finančných transakcií. Obe krajiny však razantne odmietli myšlienku spoločných európskych dlhopisov. Nemecká kancelárka uviedla, že myšlienka vydávania takzvaných eurobondov, nie je „pre dnešok“ riešením. Sarkozy doplnil, že takýto nástroj by „vážne ohrozil“ silnejšie ekonomiky eurozóny a bol by možný až na „konci integračného procesu“. Myšlienku spoločných európskych dlhopisov podporoval napríklad taliansky minister financií Giulio Tremonti i miliardár George Soros.
Merkelová a Sarkozy taktiež vyzvali 17 štátov spoločnej európskej meny, aby do polovice roku 2012 prijali zákony zabezpečujúce dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. „Smerujeme k silnejšej integrácii eurozóny,“ vyhlásil francúzsky prezident.
Nedôvera finančných trhov už tvrdo zasiahla Grécko, Írsko a Portugalsko, ktorým museli členovia eurozóny požičať peniaze, aby nezbankrotovali.
V súčasnosti sú z členov eurozóny najviac ohrozené ekonomiky Talianska a Španielska. Práve ekonomická kríza v Taliansku by mohla „potopiť“ aj Francúzsko, ktoré je najväčším veriteľom dlhov Ríma.
Berlusconiho vláda preto schválila program konsolidácie verejných financií, vďaka ktorému by mal štát v nasledujúcich dvoch rokoch ušetriť 45 miliárd eur. Koncom júla sa zase európski lídri dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami. A to aj za cenu selektívneho bankrotu Grécka.
