Šancu na zápis do UNESCO dostanú po fujare ďalší

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Balony
Foto: Archívne foto SITA

BRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) – Po fujare dostanú šancu stať sa súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO – Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Radvanský jarmok, Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku.

Predpokladom preto je ich zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Historicky prvý zápis sa slávnostne uskutoční vo štvrtok o 15:00 vo Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP v Bratislave.

„Slovenská republika si tým splní svoj záväzok voči UNESCO, a zároveň dá možnosť zapísaným prvkom v národnom zozname uchádzať sa o zápis do svetového Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa MK SR Eva Chudinová.

Počas štvrtkovej slávnosti odovzdá jeho nositeľom zápisu minister kultúry Daniel Krajcer certifikát o zápise a prvky zapíšu do pamätnej knihy, ktorá sa uschová v kancelárii ministra kultúry SR.

Fujara už je v slovenskom zozname

Fujara
Foto: SITA

Prvú výzvu na návrhy na zápis do slovenského zoznamu vyhlásilo ministerstvo kultúry vlani v máji. Návrh na nomináciu v nej dostala fujara – hudobný nástroj a jej hudba.

Keďže však fujara už v celosvetovom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO figurovala od roku 2005 zapísali ju ex post.

V decembri 2010 minister kultúry Daniel Krajcer vyhlásil druhú výzva na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva

Terchova
Foto: Archívne foto SITA

Komisia v rámci nej odporučila na zápis: Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov (predkladateľ: Banícke bratstvo “Herrengrund“ – Špania Dolina), Radvanský jarmok (predkladatelia: Mesto Banská Bystrica, primátor Peter Gogola a riaditeľka Parku kultúry a oddychu Lýdia Baranová), Terchovská muzika (predkladateľ: Obec Terchová) a Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku (predkladateľ: historik – kampanológ Juraj Gembický).

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska má hlavne zvýšiť informovanosť verejnosti o kultúrnom dedičstve, pripomínať potrebu jeho ochrany a obnovy a tiež vyzdvihovať tých, čo sa o to snažia.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v roku 1972 prijala Dohovor o ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, v ktorom medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo záujem aj o ochranu ústneho a nehmotného dedičstva. V roku 1997 generálna konferencia UNESCO rozhodla o vzniku medzinárodného ocenenia s názvom Vyhlásenie majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO.

Radvanský jarmok

Banskobystrický Radvanský jarmok, ktorý sa tento rok uskutočnil 354. raz, sa dostane do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Slávnostný oficiálny zápis do zoznamu sa uskutoční vo štvrtok v Dvorane Ministerstva kultúry SR.

Radvanský jarmok
Historické centrum Banskej Bystrice, kde sa počas víkendu uskutočňuje tradičný Radvanský jarmok. Foto: Foto: SITA/Dušan Hein

Radvanský jarmok
Historické centrum Banskej Bystrice, kde sa počas víkendu uskutočňuje tradičný Radvanský jarmok. Foto: Foto: SITA/Dušan Hein
Radvanský jarmok
Na fotografii je predavač medoviny na Námestí SNP. Foto: Foto: SITA/Dušan Hein
Radvanský jarmok
Historické centrum Banskej Bystrice, kde sa počas víkendu uskutočňuje tradičný Radvanský jarmok. Foto: Foto: SITA/Dušan Hein

Jeden z najstarších európskych jarmokov sa koná už od roku 1656, keď obec Radvaň, dnešná mestská časť Banskej Bystrice, získala právo na konanie jarmoku vo sviatok narodenia Panny Márie. V začiatkoch bola základom tradičná výmena tovaru medzi obyvateľmi mesta a dediny, neskôr prebral na seba úlohu zásobovania poľnohospodárskymi, remeselnými a priemyselnými výrobkami.

Bol aj spoločenskou a kultúrnou udalosťou a vždy bola jeho súčasťou aj bohatá ponuka jedál a nápojov. Radvanský jarmok sa dostal aj do diel spisovateľov Andreja Sládkoviča, Jozefa Gregora Tajovského, Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského a ďalších. V novodobej histórii je dejiskom Radvanského jarmoku centrum Banskej Bystrice.

Stáva sa najmä prehliadkou remeselnej zručnosti domácich i zahraničných ľudových umelcov, ako aj prehliadkou folklórnej tvorivosti. Organizuje ho mestská organizácia Park kultúry a oddychu, ktorá ho spolu s mestom navrhla na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Úsilie odborníkov sa oplatilo

Historicky prvý slávnostný zápis prvkov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je vyvrcholením niekoľkoročného úsilia odborníkov na oblasť tradičnej ľudovej kultúry a ministerstva kultúry v zapracovaní Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2006.

Vyhlasovanie majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva vyplýva zo Všeobecnej deklarácie o kultúrnej rozmanitosti, ktorú UNESCO prijalo v roku 2001. V tom istom roku sa uskutočnilo prvé vyhlásenie majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva a ďalšie vyhlásenia nasledovali v rokoch 2003 a 2005.

V roku 2003 UNESCO prijalo Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a v roku 2005 Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré SR ratifikovala v roku 2006. V roku 2005 bola do zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO zapísaná za SR Fujara – hudobný nástroj a jej hudba.

Ako ďalej agentúru SITA informovala Chudinová, zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel KrajcerPeter Gogola
Firmy a inštitúcie UNESCO Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru