Samosprávy za hlavné problémy pri zapájaní mládeže do verejného života či rozhodovania považujú nedostatok financií, personálnych kapacít aj slabý záujem zo strany mladých ľudí.
Vyplýva to z prieskumu Iuventa – Slovenského inštitútu mládeže, do ktorého sa zapojilo viac ako 600 miest a obcí z celého Slovenska.
Mládežnické občianske združenia
V 30 z nich funguje mládežnícky parlament, 38 z nich uvažuje o jeho založení a viac ako 200 respondentov by potrebovalo viac informácií, aby sa vedelo rozhodnúť, aký je najlepší spôsob zapojenia mladých ľudí do verejného života v ich samospráve.
Mladí Česi sú oproti Slovákom benevolentnejší k homosexuálom i potratom, ale moslimov za susedov nechcú
Viacero miest a obcí podporuje mládež a mládežnícke organizácie cez dobrovoľnícke aktivity, organizovaním kultúrnych a športových aktivít alebo priamou podporou existujúcich mládežníckych občianskych združení. Túto podporu však považujú za dostatočnú a nemajú záujem o zriadenie mládežníckeho parlamentu alebo obdobného zastupiteľského orgánu mladých ľudí.
Aktívna participácia
Ako vysvetlil Slovenský inštitút mládeže na svojom webe, fungujúci mládežnícky parlament, ktorý je skutočne zapojený do štruktúr samosprávy, dáva mladým ľuďom možnosť vyjadriť sa a spolurozhodovať o dôležitých otázkach, týkajúcich sa života mládeže.
„Aktívna participácia je cesta k upevňovaniu vzťahu mladých ľudí k miestu, kde žijú a budovaniu dôvery medzi samosprávou a jej obyvateľmi. Mladým ľuďom pomáha zvyšovať občianske kompetencie, získavať ďalšie zručnosti, skúsenosti a sociálne kontakty, ktoré vedia využiť v ďalšom živote,“ konštatoval.
Zároveň podľa neho obce a mestá okrem iného, lepšie porozumejú mládeži, majú možnosť zlepšiť svoje služby a získať cennú pomoc a podporu pri ďalších aktivitách v samospráve.
Hlas mladých sa podceňuje
Z Analýzy dotazníkového prieskumu medzi stredoškolákmi, ktorú pre Iuventu vypracovali tento rok Elena Gallo Kriglerová a Alena Holka Chudžíková vyplýva, že hlas mladých sa v slovenskej spoločnosti podceňuje.
Iba 27 percent Slovákov je spokojných s vývojom po roku 1989, najspokojnejší sú mladí narodení po revolúcii
Z viac ako tisíc opýtaných stredoškolákov si tretina myslí, že mladí ľudia sú v spoločnosti dostatočne vypočutí. Osemdesiat percent stredoškolákov je pritom presvedčená, že dospelí ich považujú za nezrelých na rozhodovanie.
Rodičia zapájajú deti
„Sami sa však zrelými na rozhodovanie cítia a deväť z desiatich z nich si myslí, že by ich spoločnosť mala viac počúvať, lebo hlas mladých je dôležitý,“ doplnili autorky. Najčastejšie sú mladí zapájaní do rozhodnutia v rámci rodín, kde rodičia aspoň v istej forme s deťmi konzultujú svoje rozhodnutia. Šesť percent mladých uviedlo, že rodičia robia všetky rozhodnutia za nich.
V prípade škôl sú mladí zapájaní do „menej dôležitých“ rozhodnutí, ako sú školské výlety či plesy, avšak do pravidiel školy či obsahu vzdelávania sú mladí ľudia zapájaní menej. V prípade občianskej angažovanosti, sa mladí ľudia skôr zapájajú do aktivít, ktoré organizujú iní, než by sami aktívne presadzovali zmeny. Prieskum ukázal, že pätina z nich za posledné dva roky podpísala petíciu, tretina sa zapojila do charitatívnej zbierky a 23,5 percenta uviedlo, že pracovali ako dobrovoľníci.