Hlavné mesto Ruska sa v utorok stalo dejiskom pokračujúcich masových demonštrácii, ktorými chcú prívrženci opozície vyjadriť svoj nesúhlas s priebehom a výsledkami nedeľňajších parlamentných volieb. V centre Moskvy sa zhromaždili tisíce ľudí, proti ktorým však pre absenciu povolenia na konanie podujatia tohto druhu zasiahla polícia. V uliciach metropoly sa opoziční prívrženci stretli aj s niekoľkotisícovým davom priaznivcov vládneho Jednotné Rusko.Foto: SITA/AP
SITA
MOSKVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Hlavné mesto Ruska sa v utorok stalo dejiskom pokračujúcich masových demonštrácii, ktorými chcú prívrženci opozície vyjadriť svoj nesúhlas s priebehom a výsledkami nedeľňajších parlamentných volieb.
V centre Moskvy sa zhromaždili tisíce ľudí, proti ktorým však pre absenciu povolenia na konanie podujatia tohto druhu zasiahla polícia.
V uliciach metropoly sa opoziční prívrženci stretli aj s niekoľkotisícovým davom priaznivcov vládneho Jednotné Rusko.
Výsledkom udalostí je zatknutie troch stoviek z nich vrátane dvoch opozičných lídrov – Borisa Nemcova a Sergeja Mitrochina, píše portál ruskej spravodajskej agentúry RIA Novosti. Moskovská polícia odôvodnila zadržanie demonštrantov narúšaním verejného poriadku. Podľa agentúry AFP sa podobné protesty konali aj ďalších mestách vrátane Petrohradu. V rodisku premiéra Vladimira Putina a prezidenta Dmitrija Medvedeva skončili v putách desiatky osôb.
Demonštrácie a zatýkania tak v Rusku pokračovali aj druhý deň po voľbách, v ktorých vládne Jednotné Rusko stratilo ústavnú väčšinu. Viacerí medzinárodní pozorovatelia však poukazujú na to, že ak by sa neporušoval zákon a vážne nenarúšal volebný proces, výsledok Putinovej a Medvedevovej strany by bol ešte nižší.
Obrazom: Protesty v Rusku
Hlavné mesto Ruska sa v utorok stalo dejiskom pokračujúcich masových demonštrácii, ktorými chcú prívrženci opozície vyjadriť svoj nesúhlas s priebehom a výsledkami nedeľňajších parlamentných volieb. V centre Moskvy sa zhromaždili tisíce ľudí, proti ktorým však pre absenciu povolenia na konanie podujatia tohto druhu zasiahla polícia. V uliciach metropoly sa opoziční prívrženci stretli aj s niekoľkotisícovým davom priaznivcov vládneho Jednotné Rusko.Foto: SITA/AP
Moskovská polícia ešte predtým pohrozila, že zabráni každej nepovolenej demonštrácii po tom, čo opozícia zvolala ďalšie protesty proti výsledkom parlamentných volieb. Vo vyhlásení uviedla, že osoby, ktoré sa na nepovolenej demonštrácii zúčastnia, budú zadržané.
„V súlade so zákonom zabránime každej provokácii,“ píše sa vo vyhlásení. Vláda už rozmiestnila v Moskve jednotky ministerstva vnútra, ktoré majú dozerať na „bezpečnosť občanov“. Polícia uviedla všetky svoje poriadkové sily do stavu pohotovosti a občanov vyzvala, aby sa na masových protestoch, ktoré sú nelegálne, nezúčastnili.
Foto: SITA/AP
Podľa informácií, ktoré sa objavili na internete, svedkovia videli na moskovských uliciach obrnené vozidlá vezúce vojakov.
Niekoľko tisíc ľudí vyšlo v pondelok do ulíc Moskvy aj napriek nepriaznivému daždivému počasiu a zostalo tam až do rána, aby protestovali proti údajnému sfalšovaniu volebných výsledkov v prospech vládnej strany Jednotné Rusko premiéra Vladimira Putina.
Polícia zatkla asi 300 ľudí vrátane viacerých opozičných aktivistov. Asi 250 osôb zostalo vo väzbe. Väčšinu z demonštrácií zvolali prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré sú v posledných rokoch v Rusku stále populárnejšie. Mottom protestných akcií boli heslá ako Rusko bez Putina a Putin musí do väzenia, ktoré demonštranti v moskovských uliciach aj skandovali.
OBSE voľby v Rusku kritizovala
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) priebeh volieb skritizovala krátko po oznámení ich výsledkov. Podľa nej boli „naklonené v prospech vládnej strany“ a do celého procesu „neprimerane zasahovali štátne úrady na všetkých úrovniach“. Opozícia tvrdí, že zisk vládnej strany by bol v prípade transparentných volieb ešte horší.
Foto: SITA/AP
Jednotné Rusko zaznamenalo vo voľbách doteraz najhorší výsledok, keďže strane sa ledva podarilo prekročiť jednoduchú väčšinu.
Po voľbách v roku 2007 mala v parlamente ústavnú väčšinu – 315 poslancov. Teraz by mala v Štátnej dume obsadiť 238 zo 450 kresiel.
Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) predsedu Gennadija Zjuganova. Do parlamentu sa prebojovalo aj Spravodlivé Rusko (SR) a nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského.
Obrazom: Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila KomunFoto: SITA/AP
