Popri jeho buste chodili počas vysokoškolských štúdií spisovateľ Ivan Turgenev, ale aj politici Lenin, Vladimír Putin či Dmitrij Medvedev. A spolu s nimi aj ďalší absolventi Petrohradskej štátnej univerzity. Bol totiž prvým rektorom tejto druhej najväčšej vysokej školy v Rusku, rodák z Vyšnej Olšavy pri Stropkove – Michal Baluďanskij.
Mimoriadne vzdelaný Rusín
Baluďanskij sa narodil do rusínskej rodiny gréckokatolíckeho kňaza na východnom Slovensku. V povolaní otca mal pokračovať aj on, no napokon sa tak nestalo. Na gymnázium nastúpil už ako osemročný. Vďaka mimoriadnym schopnostiam získal štipendium a mohol ísť študovať ďalej. Najprv na Kráľovskú akadémiu práva do Košíc a neskôr aj do Viedne, kde štvorročné štúdium právnickej fakulty absolvoval za dva roky. Práve vo Viedni sa Baluďanskij zoznámil s myšlienkami Jeana-Jacquesa Rousseaua či Adama Smitha. Keďže ovládal okrem rodného rusínskeho jazyka niekoľko cudzích – angličtinu, francúzštinu, taliančinu, nemčinu a maďarčinu – s uplatnením nemal problém.
Ako profesor politických vied a ekonómie pôsobil v maďarskom Nagyvare, prednášal aj na univerzite v Pešti. Keďže sa stal členom tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti, jeho progresívne zmýšľanie si všimli aj uhorské úrady. Začali ho prenasledovať a jeho prednášky prísne cenzurovať. Práve v tomto čase však Baluďanskému prichádza pozvanie od ruského cára Alexandra l.
Kariéra v Rusku
V tom čase bol totiž v Rusku nedostatok schopných profesorov, preto sa dvor obrátil na vedecké špičky v Európe. Baluďanskému prišla pozvánka do dusného ovzdušia v Uhorsku vhod, a tak sa aj s rodinou sťahoval do Sankt Peterburgu. Tu prednášal na Pedagogickom inštitúte a bol súčasťou peterburských vedeckým kruhov. Jeho slovo malo takú silnú váhu, že sa s ním radil dokonca aj cár Alexander l. A vybral ho aj ako vychovávateľa pre následníka trónu Mikuláša l.
Keď sa hľadal riaditeľ pre novovznikajúcu univerzitu v Sankt Peterburgu, skúsenosti a danosti Michala Baluďanského rozhodli, že prvým rektorom školy sa stal práve rusínsky rodák. Pod jeho vedením sa z univerzity stalo dejisko vedeckého a kultúrneho centra vtedajšieho Ruska. Vo funkcii rektora zotrval tri roky.
Keď na cársky trón zasadol jeho zverenec Mikuláš l., Baluďanskij sa stal senátorom a predsedom kabinetnej kancelárie cára. Značnou mierou sa zaslúžil o zrušenie nevoľníctva v Rusku a jeho najvýznamnejším dielom je ruský zákonník Svod zakonov Rosiji, ktorý vyšiel v 15 zväzkoch. Do konca života bol rešpektovaným vedcom, na ktorého sa obracali štátni činitelia. Niektoré pramene tvrdia, že na sklonku života navštíviť aj rodný kraj na východe Slovenska. Zomrel však v Petrohrade, a to ako ruský šľachtic s erbom a mnohými vyznamenaniami.
Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Autor, foto: Čemerica