KOLÍN NAD RÝNOM 21. mája (WEBNOVINY) – Najlepší hokej spomedzi všetkých štvrťfinálových duelov na majstrovstvách sveta v Nemecku a pravdepodobne aj v celom priebehu doterajšieho turnaja mohli diváci v kolínskej Lanxess Arene, ako aj pri televíznych obrazovkách vidieť v súboji Ruska s Kanadou (5:2). Víťazstvo bolo pre zbornú sladkou odvetou za potupnú prehru (3:7) a vyradenie vo štvrťfinále olympijského hokejového turnaja vo februári vo Vancouveri.
„Chlapci označili tento výsledok za maličkú odvetu za Vancouver. Aj ja s tým súhlasím. Jednoducho, každý zápas Ruska s Kanadou je vždy udalosťou, bitkou, vojnou… Sergej Fiodorov mi po zápase povedal, že dnes sa pobil len druhýkrát v živote a to má 41 rokov. Po Ovečkinovi išli Kanaďania takým spôsobom, že každá šarvátka hrozila prerásť do hromadnej bitky. A že vraj obyčajný zápas…,“ netajil emócie pre Sovetskij Sport tréner „zbornej“ Viačeslav Bykov.
„Po Ovečkinovi išiel praktický celý kanadský tím. On vydržal, nestratil nervy, neodplácal. Je hrozne dobytý, no veríme, že do sobotňajšieho semifinále ho vyliečime,“ poznamenal Bykov a pokračoval: „Kanadu sme mali výborne zmapovanú. Naši pozorovatelia odviedli perfektnú prácu a tak nás súper ničím neprekvapil. Svojím spôsobom to bolo ľahšie, ako proti Fínom. Vedeli sme, že sila Kanaďanov je v ich špeciálnych formáciách. Ako v presilovke, tak aj v oslabení sme ich však dokázali prevýšiť. V týchto zápasoch je dôležitá psychologická dominancia od prvej do poslednej sekundy. Len takto sa nám ich podarilo zlomiť.“
V ruskej bránke žiaril gólman Washingtonu Capitals, len 22-ročný Semion Varlamov. „Napriek mladému veku sme verili jeho skúsenostiam. Pokladám ho za brankára pre ZOH 2014 v Soči. Do konca šampionátu bude pokračovať v bránke on,“ poznamenal ruský kouč.
Bykov sa musel predsa len vrátiť k traumatizujúcej februárovej prehre vo Vancouveri. „Najťažší bol tento zápas po emocionálnej stránke. Všetci majú ešte v hlavách spomienky na Vancouver. Tie budú postupne blednúť, no takéto prehry môžu dlho ležať na duši. Jedným víťazstvom sa to nevyrieši. Ja na Vancouver nikdy nezabudnem, nikdy. Pred zápasom som povedal chlapcom, že dnes budeme ako trestanecký prápor, ktorý má pred sebou nepriateľa a za sebou ľudí, ktorí im mieria na chrbát a sú kedykoľvek pripravení strieľať. Aj o tom je tá stuha na počesť hrdinov, ktorú nosím na saku a budem ju tam mať až do konca šampionátu. Nuž, to je naša profesia. Čo by sa stalo, keby sme prehrali, si viem veľmi dobre predstaviť. Už som to zažil po Vancouveri.“
Rusom sa podarilo naposledy nad Kanadou zvíťaziť o tri góly na MS 1993, ktoré sa hrali tiež v Nemecku, keď v mníchovskom semifinále zvíťazili 7:4 a na ľade bol vtedy aj Bykov. „Zborná“ si napokon odviezla z Nemecka majstrovský titul. Teraz stál Bykov na lavičke ako reprezentačný tréner vo svojom jubilejnom 100. zápase: „Ja nečakám žiadny darček. Naopak, som rád, že sme všetci spolu dokázali dať nádherný darček našim fanúšikom. To je naša práca – vzbudzovať emócie. Dobré je, keď sú radostné. Za neúspechy preklíname sami seba. Ďakujeme fanúšikom. Ich podporu potrebujeme ako vzduch na dýchanie.
SITA
