BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Zvyšovanie objemu rozvojovej pomoci, a tým aj plnenie medzinárodných záväzkov zo strany Slovenska, by sa mali dostať aj do programového vyhlásenia novej vlády. Tvrdia to zástupcovia Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Slovensko sa totiž zaviazalo poskytnúť v tomto roku pre chudobnejšie krajiny 0,17 percenta hrubého národného dôchodku, kým realita predstavuje len 0,08 percenta. To je dokonca prepad aj oproti roku 2008, kedy poukázalo 0,1 percenta. Vlani Slovensko ako rozvojovú pomoc vykázalo 54 miliónov eur, z toho na bilaterálne projekty išlo len o niečo menej ako šesť miliónov.
Podiel pomoci klesol od roku 2008 aj preto, že do oficiálnej rozvojovej pomoci sa počítalo aj odpustenie dlhov, ktoré už Slovensko vyčerpalo. Slovensko sa tak spolu s Poľskom, Lotyšskom a Rumunskom delí o predposlednú priečku rebríčka donorov Európskej únie podľa OECD, horšie je už len Bulharsko. Svoje záväzky – Miléniové rozvojové ciele OSN – si však neplní ani únia. Pred júnovým summitom prijali dvanásťbodový akčný plán, ktorý má celý proces naštartovať a prvé plány by mali byť hotové v septembri. Uviedla to dnes na stretnutí s novinármi predsedníčka Platformy Nora Beňáková.
Platforma prijala aj viacero odporúčaní pre budúcu vládu. Bola by za zvyšovanie bilaterálnej pomoci, ktorú realizuje Ministerstvo zahraničných vecí SR pod značkou Slovak Aid. Rozvojovú pomoc totiž netvoria len konkrétne projekty, ale z veľkej časti príspevky do medzinárodných organizácii. Bilaterálna pomoc je značkou Slovenska v zahraničí, robí krajine dobré meno a tento spôsob pomoci si krajina kontroluje sama. Z približne piatich miliónov, ktoré sa na túto pomoc poukazovali v minulosti, je pre tento rok plánovaných iba niečo vyše troch miliónov eur. Tri milióny eur pritom Slováci dali na zbierky pre Haiti a na zbierku Dobrá novina počas januára a februára.
Do najchudobnejších krajín sveta ide zo Slovenska len asi štvrtina peňazí na bilaterálne projekty, bezmála štyridsať percent však ide na projekty v Srbsku. Platforma je za vyváženie objemov – dať polovicu najchudobnejším krajinám a druhú polovicu na dobré susedstvo pre západný Balkán a Východné partnerstvo. Celkovo je však podľa Beňákovej v systéme príliš veľa krajín, až devätnásť. Tento počet treba znížiť a prejsť na regionálny princíp. Platforma je aj za zníženie objemu peňazí, ktoré idú na infraštruktúrne projekty. Minulý rok to bolo 40 percent, kým na zdravotnícke a vzdelávacie projekty išlo len 13 percent. Slovensko sa navyše po summite v Kodani zaviazalo dávať peniaze aj na zelené projekty, počas najbližších troch rokov by to malo byť deväť miliónov eur. Ako vyhlásila Beňáková, o túto sumu treba rozpočet rozvojovej pomoci navýšiť, nie brať zo súčasného objemu.
SITA
