Prešovský primátor Pavel Hagyari považuje projekt opalového mestečka za natoľko unikátny, že by mal byť na prvom mieste podpory turizmu na Slovensku. O ďalších projektoch, ale o tom, čo sa v Prešove deje a čo sa pripravuje, hovorí v rozhovore.
Prešov je tretím najväčším mesto na Slovensku, je tak vnímané aj navonok? Obyvatelia sú kritickí k dopravnej infraštruktúre. Momentálne je mesto rozkopané. Kedy sa po Prešove bude dať jazdiť plynulejšie a bezpečnejšie? Starým problémom je Nábrežná komunikácia, kde dostavbe bráni dom rodiny Drutarovských. Kedy ho uvoľnia?
Pred dvomi týždňami som navštívil rodinu Drutarovských, kedy pán Drutarovský skonštatoval, že konečne sa tá trinásťročná nešťastná anabáza pre ich rodinu skončí. Môj pohľad je ten, že sa konečne skončí aj 13-rokov dlhá anabáza pre mnohých Prešovčanov. Najmä pre tých, ktorí bývajú na Ulici 17. novembra, kde je hustá premávka a jazdia tadiaľ ťažké vozidlá. Je pravdou, že sme sa pred dvomi rokmi dohodli o vyriešení tohto sporu mimosúdnou cestou, čo mesto stálo 99 tis. €. Ale pre dopravu to bola najschodnejšia cesta. V priebehu dvoch týždňov by sa mala rodina Drutarovských vysťahovať. Záleží už len od rozmarov počasia a Slovenskej správy ciest, ako rýchlo dokončí tento úsek. V prípade, že to bude možné, dostavajú ho ešte v tomto roku. Pokiaľ nie, tak to bude určite na jar budúceho roka.
Kedy dôjde k prepojeniu Nábrežnej komunikácie na diaľničný obchvat smerom na Košice?
Hneď na budúci rok sa pripravuje majetkoprávne vysporiadanie pozemkov až k ZVL. To znamená, že v ďalšom roku by sa mala začať výstavba. Územné konanie je právoplatné, pripravuje sa stavebné povolenie. Pevne verím, že do dvoch rokov bude všetko pripravené na výstavbu. Pozitívne je aj to, že v budúcom roku sa má začať tiež výstavba tunela, s napojením veľký privádzač na Košice. Mala by sa začať aj výstavba R 4 – severného obchvatu Prešova smerom pod Bikoš, cez Dúbravu, Kapušany, na Vranov.
Keď ste spomenuli diaľnicu, môže mesto pomôcť pri jej urýchlení?
Samotné mesto už vykonalo, čo mohlo. Všetky územné plány a schvaľovacie procesy sme urobili pred dvomi rokmi. Preto privádzač od Popradu už de facto stojí. Často komunikujeme s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Pri rokovaniach s vlastníkmi pozemkov ponúkame pomoc. Diaľničná spoločnosť si to zatiaľ rieši sama.
Veľmi diskutovanou je Okružná komunikácia, ktorá bude slúžiť ako prvý mestský okruh. Za nedodržanie termínu výstavby a jej predraženie na poslednom zastupiteľstve vám odporučili mestskí poslanci odvolať prednostu úradu Jozefa Višňovského a okamžite skončiť pracovný pomer s vedúcou odboru správy mestského majetku Danielou Špačkovou. Budú na úrade padať hlavy?
Nemám dôvod na stínanie hláv. Nie celé uznesenie je pre mňa záväzné, iba jeho prvá časť. Predpokladám, že prijaté uznesenie budem vetovať. Musím povedať, že sú to bohapusté klamstvá a politické hry. Ja nemám problém dať urobiť znalecký posudok na celé dielo, ktorý ukáže, či cesta bola predražená alebo nie. Keď som to navrhol poslancom, tak sa zaspätili. Druhá vec je, že ide o centrum mesta. Viem, že v priebehu prác sa našli nové siete – elektrika, plyn, voda, ktoré neboli v projektoch. Musela sa robiť prekládka a sú to práce navyše, ktoré musel odsúhlasiť náš stavebný dozor. Pokiaľ si niekto myslí, že môžeme iba penalizovať, tak obchodný zákonník pozná prípady, ktoré sú mimo dosahu dodávateľa a o tento čas sa zmluva predlžuje. Iba naivný človek si myslí, že v meste môže stavať tak, ako na zelenej lúke. Za čias socializmu sa stavalo – síce s budovateľským úsilím – ale bez riadnych povolení a záznamov.
Kedy bude cesta hotová a čo prinesie?
Hotová bude v polovici novembra, ak sa neobjavia nové problémy, termín by sa nemal posúvať. Cesta bude sprejazdnená od Levočskej po Kúpeľnú ulicu s možnosťou odbočenia na Tkáčsku, vďaka čomu sa skráti prístup do mesta a zjednoduší doprava hlavne pre turistov, ktorí neovládajú naše spletité uličky. Z centra mesta sa tu presunú aj niektoré spoje mestskej hromadnej dopravy. Kontrolujem stav vykonaných prác každý týždeň. Hrubý koberec je už položený, treba tu dať ešte časť živičného koberca. Sú tu chodníky porovnateľné so svetovým štandardom – stavebné prvky pre nevidiach, bezbariérové priechody pre vozičkárov, časť pre cyklistov. Konečná suma by sa už nemala meniť. Je to približne 5,5 mil. €, pričom časť finančných prostriedkov sa zaplatí v tomto roku a časť sa presunie na budúci rok.
Rozkopaná je aj križovatka Sabinovská – Levočská, dokedy?
Križovatka je takmer hotová, dokončujú sa chodníky a obrubníky. Cesta bude širšia a bezpečnejšia. Zároveň sa upravuje aj odbočka na Vajanského ulicu, kde bude nový pruh, doprava sa odľahčí a zápchy sa výrazne skrátia. Súčasne sa pripravuje na úseku v smere výpadovky Poprad – Vranov veľká zelená vlna. Znamená to, že všetky tranzity prechádzajúce cez Prešov by mali tadiaľ ísť plynule. Mesto vypracovalo koncepciu. Je pripravené tento projekt spustiť spolu s dokončením celej rekonštrukcie. Ide o investičný zámer Slovenskej správy ciest.
Koľko bude stáť zelená vlna?
Odhad je asi 3,3 mil. €. Financovať by to mala Slovenská správa ciest z európskych fondov. Reálne by to malo začať fungovať v priebehu budúceho roka. Čaká sa iba na výzvu. Pôvodný termín bol tento rok. Je mi to ľúto, ale my skutočne nemôžeme ovplyvniť, kedy výzvu ministerstvo vyhlási.
Treba ešte povedať, že mesto tento rok urobilo pre urýchlenie a bezpečnosť dopravy aj svetelnú signalizáciu a rekonštrukciu križovatky Bajkalská – Šidlovec. Vlani sme spustili malú zelenú vlnu na sídlisku Sekčov. Predtým svetelnú križovatku pri ZVL. Na budúci rok je so Slovenskou správou ciest pripravená rekonštrukcia križovatky pri Baumaxe.
Prešov nemá priamy železničný spoj s Bratislavou. Bola to vaša iniciatíva, ktorá však nevyšla.
Budem ešte osobne rokovať s ministrom dopravy a chcem o tomto probléme hovoriť aj s premiérom. Nielen ja, ale je to spoločný záujem primátorov miest v kraji, ktorých sa tento problém dotýka. Z Košíc ide 13 rýchlikov do Bratislavy. Ja tvrdím, že nie z Prešova, ale nech do nášho hlavného mesta ide rýchlik z Humenného. V prípade, že má niekto dva-trikrát prestupovať – v Humennom, Prešove a Kysaku, tak radšej sadne do auta. Pokiaľ bude priamy spoj do Bratislavy, záujem o cestovanie vlakom bude väčší. Jeden rýchlik, ktorý by sme zobrali Košiciam, neznamenal by pre železnicu žiadne zvýšené náklady. Priniesol by vyšší komfort a bezpečnosť na cesty. Žiadna vláda nám nedala do nášho regiónu veľkého investora, za prácou sa cestuje a diaľnice pre nás sú na poslednom mieste. Toto je to najmenej, čo by vláda mohla urobiť.
Hovorí sa, že cestovný ruch je jedna veľká fabrika na zamestnanosť. V čom je potenciál mesta?
?
Úplne s vami súhlasím, Je to najlepší spôsob na riešenie nezamestnanosti, pretože keď investori s miestnymi podnikateľmi vytvoria pracovné miesta v cestovnom ruchu, tak sa po ôsmich rokoch nezbalia a neodídu niekde do Číny. Prešov má svoje projekty, má svoje vízie, som presvedčený, že treba hľadať širšie súvislosti pre celý región. V Prešove a blízkom okolí môžeme ponúknuť soľné bane a soľné kúpele. Máme tam časť svojich pozemkov, časť chceme vymeniť so Štátnymi lesmi. V soľných baniach by mohla byť koncertná miestnosť, prezentácia remesiel. Objekty patria pod Technické múzeum v Košiciach, pokúšame sa ich dostať do našej správy, lebo si myslíme, že sa vieme o svoje dedičstvo postarať lepšie ako Košičania.
Aké ďalšie projekty sa pripravujú?
Máme tiež unikátny projekt Opálového mestečka, zameraného na históriu a ťažbu opálu s hotelovým ubytovaním, reštauráciou a suvenírmi. Je pripravená štúdia pre agroturistiku. Ľudia chcú vidieť niečo výnimočné. Opál sa ťažil už za čias starého Ríma, naša história je viac ako 2000- ročná. Je tam veľká lokalita netopierov. Možnosť potápať sa v zatopených baniach. Mesto chce byť iniciátorom projektu, na ktorý by mohlo získať európske fondy. Chcelo by to spoluprácu nielen s občianskym združením a súkromnými investormi, ale aj kooperáciu s vyšším územným celkom a štátom. Ide o taký unikátny projekt, že by mal byť najhlavnejším projektom v oblasti turizmu pre celé Slovensko.
Rozpracovaný je projekt cyklotrás, ktorý treba potiahnuť do Košic a cez maďarskú hranicu do Budapešti, severnou trasou na Starú Ľubovňu a cez poľskú hranicu do Krakova. Som presvedčený, že cestovný ruch je dôležitý. Máme pripravený aj projekt turisticko-informačnej kancelárie v Caraffovej väznici. Využiť tento región treba spoločne. Prešov má byť lídrom tohto regiónu, musí ukázať, že vie kooperovať aj s ostatnými okresnými mestami. Ďalší projekt, na ktorom sme začali robiť, je biotermálna energia. Okrem výroby energie jedným z jeho produktov je veľký aquapark s termálnou vodou, ktorý by bol výnimočný pre Prešov a Košice. Opäť by to mohlo využiť potenciál turistických možností.
Čo má mesto pripravené pre seniorov?
Máme jedinečný projekt Mestečko seniorov, ktorý nemá obdobu na Slovensku. Ide o nové satelitné mestečko v lone prírody, tam, kde kedysi boli kúpele a výletné miesto pre Prešovčanov. V súčasnej dobe je tu nedôstojný domov sociálnych služieb. Bola by tu kolonáda, jazierko, cestičky na prechádzky. Mesto tu bude mať centrálnu budovu, v ktorej bude servis – vývarovňa, práčovňa, žehlenie, opatrovateľská služba, psychologická poradňa. Projekt by mohol stáť v prvej fáze okolo 6,6 mil. €, išlo by o peniaze z eurofondov a vlastných zdrojov mesta. Máme dohodu s plynármi, elektrárňami a vodárňami, že siete zafinancujú z vlastných prostriedkov. Chceme dať tieto služby na špičkovú európsku úroveň a využiť aj súkromných investorov, ktorí by tu mohli postavil penzióny, kaviarničky, obchody aj pre bežných ľudí, aby obyvatelia domova pre seniorov nemali pocit izolovanosti. Mohli by využívať nami poskytovaný servis. Úcta k starým je to, čo budeme očakávať my od mladšej generácie.
A čo mladí ľudia? Sľubovali ste im byty na amfiteátri.
Projekt je reálny. V súčasnosti sa nachádza v komisiách mestského zastupiteľstva. Pokiaľ sa odsúhlasí, v priebehu pol roka by sa mohol rozbehnúť. V prvej fáze by tam malo vzniknúť okolo 200 – 300 nových bytov pre mladú generáciu. Skôr menších a cenovo prístupnejších. V druhej fáze by sa tu malo vytvárať kultúrne mestečko. Pre mladých je zaujímavý aj projekt výstavného a kongresového centra pri Mestskej hale, ktorý pripravujeme v spolupráci s Fakultou manažmentu Prešovskej univerzity. Rokujeme už aj s konkrétnymi investormi, aj keď čakajú na odznenie krízy. Malo by tu vzniknúť aj biznis centrum a ďalšie nové byty pre mladých.
Zhovárala sa redaktorka SITA Kveta Mudríková.