BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Oddnes sa možno podpísať pod petíciu proti výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Mladí iniciátori akcie by chceli zozbierať do marcovej parlamentnej schôdze 100- až 150-tisíc podpisov, no petíciu poslancom predložia aj vtedy, ak tieto podpisy mať nebudú. Členovia iniciatívy najskôr v pondelok založia občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov. Potom budú v rámci petície oslovovať študentov univerzít po celom Slovensku a priamo sa chystajú žiadať o podpisy aj občanov veľkých miest. V utorok alebo v stredu prídu s petíciou aj do parlamentu a predložia ju na podpis poslancom, povedal na dnešnej tlačovej besede predseda výboru iniciatívy Miroslav Dragun.
Na tlačovej besede názorne demonštrovali, čo urobí ropa, keď sa dostane do vody. „Napili by ste sa z takejto vody? Umývali by ste sa v takejto vode?“ pýtal sa podpredseda výboru Tomáš Mikulec ukazujúc na džbán vody s olejnatou kvapalinou na povrchu. Slovensko je jednou z mála krajín sveta, kde sa ľudia sprchujú v pitnej vode. Na Haiti sa v súčasnosti po zemetrasení pre pohár vody ľudia aj zabíjajú, vyhlásil Dragun. V 21. storočí bude voda najcennejšou strategickou surovinou, Slovensko si preto nemôže dovoliť prísť o najväčší rezervoár pitnej vody v Európe. Diverzifikujú síce zdroje, no obetujú Slovákov, ich ďalšiu generáciu. „My sme už zdedili jednu časovanú bombu od predchádzajúcich generácií vo forme rafinérie Slovnaft, ktorá stojí na území Žitného ostrova, a preto nechceme nechať druhú časovanú bombu budúcim generáciám,“ vyhlásil Dragun.
Členovia iniciatívy sa zároveň ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka pýtali, prečo chce vybudovať zásobníky ropy na rakúskej strane. V rámci projektu by mali za hranicami vyrásť zásobníky na 75-tisíc ton ropy, čo bude stačiť Slovnaftu na päť dní. Zaujíma ich, prečo chce dať minister prácu Rakúšanom a nie radšej Slovákom na východe, kde by mohli zásobníky fungovať v budove bývalej rafinérie s potrebnými technológiami.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom nemusí ísť cez územie Žitného ostrova, vyhlásil Jahnátek po rokovaní vlády v polovici októbra. Konkrétna trasa bude známa po vypracovaní projektu. Minister Jahnátek však nevidí ako problém, že sa uvažuje aj nad trasou ropovodu cez územie Žitného ostrova. „Pokiaľ by som mal vnímať všetky argumenty oponentov tohto riešenia, tak by sme mali okamžite zastaviť výrobu v Slovnafte, mali by sme okamžite zastaviť činnosti všetkých čerpacích staníc na území Žitného ostrova, zakázať prepravu kamiónov alebo cisterien, ktoré prevážajú pohonné hmoty, lebo tie oveľa ľahšie môžu znečistiť Žitný ostrov,“ podotkol Jahnátek.
Podľa ministra je projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom pre Slovensko dôležitý najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti. „Cieľom projektu je to, že v prípade krízy máme okamžite náhradu a vieme priniesť až 3,5 mil. ton ropy z tohto smeru. Zároveň rakúska strana na svojom území pre potreby Slovenskej republiky vybuduje zásobník ropy na 75 tis. ton. Táto trasa je dôležitá pri krízových stavoch,“ konštatoval Jahnátek.
Ropovodné prepojenie by sa malo začať stavať v roku 2012. Výstavbu zabezpečí slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne.
SITA
