Základnou otázkou nadchádzajúceho roka je, či vydrží súčasná vládna koalícia. Túto otázku sme si kládli aj pred rokom a predsa sa im to ako tak podarilo. Teraz však útoky budú ešte silnejšie. Otázne je či to Eduard Heger ustojí.
Igor Matovič tradičné robí všetko preto, aby to nevydržalo, Robert Fico aj naďalej máva referendom a pripája sa k nemu aj Boris Kollár, aj keď neviem prečo. Veľkým spojencom im je koronavírus.
Nadpráca Kollára pomáha Ficovi
Mysleli sme si, že rozhodnutím ústavného súdu v súvislosti s referendom o predčasných voľbách je táto téma ukončená, ale opak je pravdou. Vo chvíli keď ju aj Fico začal čoraz menej spomínať, objavil sa Kollár. Vraj chce začiatkom roka zvolať akýsi okrúhli stôl o tom, ako to predsa len umožniť.
Som presvedčený, že o tom budeme otravovaní ďalšie mesiace, ale aj tak k zhode nedôjde. Niektoré strany už zahlásili, že s Ficom si za spoločný stôl nesadnú a tým sa dohoda pravdepodobne vzdiali. Uvedomujú si, že by to mohlo znamenať koniec ich možnosti spravovať krajinu, ale na druhej strane výhovorka na Fica ukľudní aj ich voličov, ktorí si takúto možnosť želajú.
Kompromis Kollára, že by zákon mohol platiť až v nasledujúcom volebnom období zasa neuspokojí Fica, ktorý si želá voľby čím skôr, lebo pandémia možno poľaví a jeho najväčšie eso bude preč. Jednoducho aj vlk sýty, aj ovca celá. Všetci sú akože ochotní návrh podporiť, ale z rôznych príčin sa to nedá, najmä ak na to treba 90 hlasov poslancov.
Niektorí z nich, predovšetkým z OľaNO a Za ľudí vedia, že by to bol ich politický koniec. Vedomý si je toho aj navrhovateľ takéhoto kroku, ktorý ani sám nevie, čo by mu to prinieslo. Návrhom akože chce vyhovieť občanom, ale sám si je vedomý, že predčasné voľby by mu nič nepriniesli, možno len väčšiu dilemu, ku ktorému táboru sa prikloniť.
Reformné zákony znovu budú nahrýzať koalíciu
Schválením dvoch reformných zákonov vládna koalícia ukázala, že môže existovať aj bez Borisa Kollára a jeho „rodiny“. Aj keď sa vtedy hovorilo o možnosti vládnuť v trojici, pravda však nie je jednoznačná.
Treba podotknúť, že predovšetkým schválenie zákona o reformách v oblasti nemocníc je len začiatkom tohto dlhého procesu. Nevylučujem, že už počas tohto roku budeme svedkami masovejších výhrad k uvedenej právnej norme, predovšetkým ak sa dotkne priamo ľudí v regiónoch.
Som si takmer istý, že to Kollár a Fico využijú aby ukázali, že je tým ohrozená zdravotná starostlivosť občanov. O tom, či to je pravda alebo nie,ich nebude zaujímať, lebo sú si vedomí, že najľahšie je burcovať nespokojných občanov, ktorí už sami trpia stále sa predlžujúcou pandémiou.
O tom či to bude kvalitnejšia starostlivosť o pacientov už nehovoria, akoby bolo dôležitejšie, že niekto do nemocnice pôjde o niekoľko kilometrov ďalej od toho či ten pacient bude aj vyliečený. Mŕtvi hlasy nedávajú, ale iba tí čo prežijú.
Podobne je to aj s pripravovanou reformou súdnictva. Odporcovia sa znovu oháňajú dostupnosťou, ale akoby sa ich netýkali dlhodobé väzby miestnych papalášov so sudcami, keď sme boli svedkami, že spravodlivosť nie je pre všetkých rovnaká.
Pochopiteľne, že veľkými protivníkmi sú aj samotní sudcovia, lebo mnohí z nich by týmto spôsobom možno prišli o značné výhody, nielen finančné, ktoré doteraz mali. V poslednom období sme boli svedkami, že viacerí sudcovia skončili za mrežami. Otázka je koľkí z nich by tam mali byť, ale na to sa zatiaľ neprišlo, a preto sa snažia aby sa tento reťazec výhod nepretrhol.
Vie to aj Kollár, ale treba predsa získať nových voličov. U Fica je to odôvodnené. Práve jeho blízky mali krásne prepojenia na „nezávislých“ sudcov a tak aj naďalej mohli beztrestne konať. Vie, že rozbitie týchto väzieb by bolo pohromou a na povrch by sa mohli dostať ďalšie prípady prepojenia jeho spolubojovníkov na sudcovskú moc.
V tejto súvislosti treba v krátkosti spomenúť aj nešťastný paragraf 363 trestného poriadku. Nový, akože nezávislý prokurátor, ho už viackrát využil. Pocítil to najmä exšéf slovenských tajných Vladimír Pčolinský, ktorému možné hriechy boli odpustené bez toho, aby sa to do konca vyšetrilo.
Kollár si je vedomý, že je to nástroj ako si zachovať moc, lebo nominanta jeho strany ťažko možno odvolať. Možno ho niekedy ešte bude potrebovať.
Pandémia možno o všetkom rozhodne
Nešťastná pandémia spôsobená ochorerením COVID-19 nás už takmer dva roky otravuje a nič nenasvedčuje, že sa niečo čoskoro zmení. Stále nové varianty hrozia, že aj tento rok bude v znamení tejto pliagy.
Už sme boli svedkami, že práve koronavírus bol osudný pre Igora Matoviča, keď musel opustiť svoje premiérské kreslo. Možno očakávať, že aj v tomto roku budeme svedkami ďalších politických zmien vyvolaných bezradnosťou občanov, ktorí by chceli žiť ako v roku 2019, ale predovšetkým jeho zneužívaním opozíciou, ale aj niektorými členmi koalície.
Myslím tu predovšetkým samozrejme na Matoviča a Kollára. Ten prvý nemôže zabudnúť, že musel z funkcie odstúpiť a je presvedčený, že by to on a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí, všetko lepšie riadili. Neskrývali to ani vo svojich vyhláseniach koncom roka.
Kollár je rozprávka sama pre seba. Nikto nevie o čo mu ide, jednoducho je proti všetkému čo vláda v tejto súvislosti podnikne, zároveň však aj naďalej trvá na tom, že zostáva v koalícii. Veď predsa by predsedom parlamentu v nove vláde možno ani nebol.
Možno prvou obeťou bude súčasný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý novoročné sviatky trávy údajne v Ománe. Očakávam okamžité výkriky Fica, ale aj Kollára a Matoviča. Ten posledný možno vidí spôsob, ako sa znovu dostať k moci.
Osobne si nemyslím, že to bol šťastný krok ministra zdravotníctva, ale možno by bolo treba pozrieť aj na ostatných politikov, kde počas minulého roku cestovali. Pripomínam, že koronavírus je tu už takmer dva roky.