Dovolenka – čas oddychu, pokoja a spoločných zážitkov. Aspoň v teórii. V praxi sa však často stáva niečo celkom iné: hádky kvôli maličkostiam, ktoré vyústia do nepríjemnej dusnej atmosféry, napätie, zranené city. Paradoxne práve vtedy, keď by nám malo byť najlepšie.
Prečo sa na spoločných výletoch vyplavia staré konflikty, ktoré počas roka úspešne prehliadame? A prečo býva dovolenka v spoločnosti rodičov, detí či svokrovcov skúškou trpezlivosti?
Psychodynamická terapeutka Mgr. Zuzana Sidorová nám v rozhovore vysvetľuje, čo sa v nás počas dovolenky deje, prečo niektoré emócie „vybuchnú“ práve na lehátku pri mori a ako ich zvládnuť s nadhľadom. Dáva praktické rady, ako si nastaviť očakávania, predchádzať frustrácii aj ako v pokoji zvládnuť hádku, keď už prepukne.
Ak tento rok túžite po dovolenke bez dusnej atmosféry, čítajte ďalej.
Prečo sa práve počas dovolenky často vyplavia konflikty, ktoré inak počas roka prehliadame?
Psychodynamická teória upozorňuje, že mnohé naše konflikty sa skrývajú v nevedomí – v časti psychiky, ktorú si neuvedomujeme, ale ktorá silno ovplyvňuje naše správanie. Počas roka sme často pohltení prácou a rutinou, čo vytvára obranný „hmlový závoj“. V odborných termínoch ide o obranné mechanizmy, ktoré tlmia napätie. Na dovolenke však tieto obrany oslabujú – sme spomalení, uvoľnenejší, viac spolu.
Výhľad na more, nie na lúku. Slováci menia svoje dovolenkové návyky, pri výbere rozhoduje komfort aj cena
V tomto priestore sa prirodzene objavuje to, čo bolo dlhodobo potláčané. Ako píše Nancy McWilliams (2011), “obranne potláčané emócie majú tendenciu vyplávať na povrch vtedy, keď systém už nie je vystavený stresu, ale konečne má priestor na spracovanie toho, čo v ňom dlho zrelo.”
Sú hádky na spoločnej dovolenke v rodinách s viacerými generáciami bežné? Čo sa za tým najčastejšie skrýva?
Áno, sú bežné. Neznamená to, že je rodina „zlá“ – skôr, že žije. Keď spolu cestujú viaceré generácie, stretávajú sa rôzne vývinové štádiá a s nimi spojené potreby: rodičia chcú konečne vypnúť, starí rodičia túžia po kontrole a uznaní, deti potrebujú pohyb a hranice.
Zo psychodynamického hľadiska často ide o prenosové reakcie. Napríklad dospelý syn môže nevedome reagovať na matkino usmerňovanie podráždene nie preto, že by bolo objektívne nevhodné, ale preto, že sa ho dotýka stará vrstva detských zranení.
Prečo môžu byť tri generácie pokope emočne náročné? Aké rozdiely v očakávaniach alebo zvykoch zvyčajne spôsobujú trenice?
Tri generácie spolu znamenajú tri rôzne súbory očakávaní, zvyklostí a vzťahových dynamík. V psychodynamickom jazyku hovoríme o intergeneračných transmisiách – teda o tom, ako sa medzi generáciami prenášajú nevyriešené konflikty, hodnoty i traumy.
Cestovné kancelárie hlásia rekordné tržby, Bulharsko a Chorvátsko však stratili. Slováci volia nové destinácie
Príklad z praxe: Mama sa pohádala s babkou, lebo mala pocit, že je všetko opäť iba na nej. Babka sa cítila odstrčená, otec sa radšej stiahol do ticha. Z pohľadu psychodynamickej terapie ide o prenosy starých pocitov – mama nevedome reagovala na svoju matku ako kedysi a babka zápasila so strachom zo zbytočnosti. Dovolenka pritom len zvýraznila hlboké, nevyjadrené potreby všetkých členov po uznaní, bezpečí či priestore pre seba.
Ako si nastaviť realistické očakávania ešte pred cestou, aby sme predišli frustrácii?
Kľúčom je mentalizácia – schopnosť uvedomiť si a pomenovať svoje aj cudzie prežívanie. Už pred dovolenkou je užitočné odpovedať si úprimne: Čo vlastne od dovolenky očakávam? Oddych? Blízkosť? Dobrodružstvo? A čo ostatní?
Odporúčam jednoduché cvičenie. Každý člen rodiny (aj deti) si nakreslí alebo napíše, ako by vyzeral jeho ideálny deň na dovolenke. Potom si to spolu prejdete – nie preto, aby ste to všetko splnili, ale aby ste lepšie porozumeli jeden druhému.
Je vhodné pred dovolenkou spoločne si sadnúť a prebrať predstavy o tom, ako má vyzerať ideálny oddych?
Áno a je to prevencia frustrácie. Spoločné plánovanie vytvára zdieľanú realitu, čím predchádzame tomu, že každý žije vo svojom filme. V psychoterapii to voláme kontraktné ujasnenie – dohoda o očakávaniach a hraniciach. Napríklad: “Ráno by som chcela pokoj, ale popoludní som za výlet.” Alebo: “Chcem byť aj chvíľu sám, no večer si rád zahrám s vami karty.”
Aké komunikačné chyby najčastejšie vedú k hádkam na dovolenke?
Predpoklady namiesto otázok: „Veď som si myslel, že pôjdeme na tú loď“, generalizácie „Ty nikdy…“ „Vy stále…“ a pasívna agresivita (mlčanie, úškľabky, sarkazmus).Zlyhanie v rozpoznaní vlastnej emócie, ktorá potom „vybuchne“ na nesprávnom mieste.V psychoterapii pracujeme na tzv. afektívnej regulácii – schopnosti uvedomiť si, čo prežívam a nájsť vhodný a nezraňujúci spôsob vyjadrenia.
Čo môžeme urobiť, keď cítime, že sa schyľuje ku konfliktu? Máte nejaké overené upokojujúce techniky?
Najjednoduchší nástroj je vedomá pauza. Zastavte sa, zhlboka sa nadýchnite a pomenujte si, čo sa vo vás deje.
Technika „STOP“:
S – Stop (zastav sa)
T – Take a breath (hlboký nádych/výdych)
O – Observe (všimni si, čo cítiš, čo sa deje)
P – Proceed with care (pokračuj s ohľadom)
Táto technika vychádza z princípov mindfulness (Kabat-Zinn, 1990), ktoré sú v súlade s psychodynamickou snahou o zvýšenie sebauvedomenia.
Ako si oddýchnuť, ak jeden člen rodiny chce ticho a pokoj a druhý neustále vymýšľa program?
Rozdielne potreby nemusia byť problém, ak sú legitimizované. Nie je dôležité byť stále spolu, ale byť spolu slobodne. Dohodnite si „ostrovy samoty“ a „ostrovy spoločného času“. Psychodynamicky povedané, ide o reguláciu dištancie a blízkosti – schopnosť zostať v kontakte, no nezlúčiť sa.
Dá sa počas dovolenky zachrániť atmosféra, keď už dôjde k hádke? Ako?
Áno, ak sa namiesto „kto má pravdu“ pýtame: Čo sa to medzi nami deje? Psychodynamický pohľad vidí konflikt ako príležitosť nie na víťazstvo, ale na porozumenie vlastným emóciám a potrebám.
Po hádke odporúčam tzv. reparačný rozhovor – pokojný, otvorený a v ideálnom prípade so záujmom pochopiť perspektívu druhého. Aj v terapii platí: vzťah sa nebuduje v dokonalosti, ale v opravách po zraneniach.
Kedy je lepšie ustúpiť a kedy si naopak stáť za svojím, ak ide o rodinné rozhodnutia (napr. program, peniaze, starostlivosť o deti)?
Opäť záleží na vedomí svojich potrieb a hraniciach. Ak ide o vec, ktorá je pre vás zásadne dôležitá, autenticita by mala prevážiť. No ak ide o detaily, ktoré možno oželieť – vzťah je viac než ego. Psychodynamický koncept dostatočne dobrej matky (Winnicott, 1953) nás učí, že nie dokonalosť, ale pružnosť a prítomnosť vytvárajú bezpečie. Podobne je to v rodine: pružne striedať vedenie a nasledovanie.
Aký je váš najpraktickejší tip, ktorý môže rodine pomôcť prežiť spoločnú dovolenku bez zbytočných hádok?
Buďte zvedaví, nie súdiaci. Namiesto: „Prečo to zasa pokazil?“ si povedzme: „Čo ho asi viedlo k tomuto správaniu?“ Táto postojová zmena je základom emocionálne bezpečných vzťahov a je to aj prvý krok k tomu, čo v psychodynamickej terapii nazývame empatia voči sebe i druhým.
Ak máte pocit, že vaše konflikty sa opakujú, zacyklujú alebo vás príliš vyčerpávajú, je to príležitosť obrátiť sa na odborníka. Psychoterapia je priestor, kde sa môžeme učiť byť so sebou i s druhými v úprimnosti a pokoji.
