Ako hodnotíte súčasný stav pri prijímaní noviel geologického, banského a stavebného zákona, ktoré súvisia s petíciou Greenpeace „Stop uránu na Slovensku“, a ktoré sa dostali do druhého čítania v parlamente?
Základom toho celého je petícia, ktorú sme predložili do parlamentu v septembri minulého roku. Viac ako 113 tisíc ľudí podporilo požiadavky petičného výboru. Prerokovanie tejto petičnej akcie otvorilo možnosť legislatívnej úpravy zákonov, ktoré sa týkajú práve ťažby uránu alebo plánovanej ťažby uránu a geologického prieskumu týchto uránových rúd. Čiže základ bola práve tá iniciatíva zo strany mimovládnych organizácií, ktorú podporili obce a občania, a na základe ktorej sa prešlo k návrhom legislatívnych zmien. My sme veľmi radi, že ide vlastne o prvú environmentálnu petičnú akciu, ktorá neskončila len tým, že sa prediskutovala v parlamente a že ju poslanci berú na vedomie. Vyzerá, že petičná akcia bude mať aj nejaký legislatívny výstup, ktorý by zlepšil momentálnu situáciu, pomohol obciam, občanom a životnému prostrediu.
Máte už sľúbenú podporu straníckych klubov v parlamente, ktorá by vám dávala jasne najavo, že ten zákon prejde?
To nemáte nikdy jasné. My sme boli pomerne prekvapení, ale sme aj vďační za to, že doteraz návrhy prechádzali jednohlasne s podporou všetkých relevantných politických strán. Boli by sme radi, keby sa to udržalo aj v druhom a treťom čítaní v rámci Národnej rady SR. Rokovania s poslancami, hlavne s poslancami z gestorských výborov prebiehajú. A rokuje sa nielen s poslancami, ale aj s ministerstvom životného prostredia a so zainteresovanými subjektmi na určitých úpravách. Isté to nemáme, to určite nie. Teraz sa budú robiť finálne úpravy ako by text mal vyzerať. Zaručené to nie je. Ja si len myslím, že je na dobrej ceste a že v zásade existuje aký- taký konsenzus o tom, že súčasná legislatíva by sa mala zlepšiť a zmeniť. Malo by to smerovať k tomu, že ľudia dostanú viac možností získať informácie. Obce zas budú mať lepšiu možnosť obrániť svoje oprávnené záujmy a vynútiteľnosť napríklad svojich územných plánov. A tým pádom sa môže lepšie chrániť to, čo tu je cenné a to je podľa nás životné prostredie. Je to na dobrej ceste, ale záruka, že to tak bude, ako si to my predstavujeme, nie je samozrejmé.
Kde si spomínané novely nachádzajú v parlamente priaznivcov? Sú to poslanci z radov koalície, opozície, alebo je to vyrovnané?
Rozhodujúci faktor bola podpora 113-tisíc obyvateľov v petičnej akcii. Bolo vidno, že keď sme mali 50-tisíc podpisov, začínalo to byť brané vážne. Keď sme došli nad 100-tisíc podpisov tak už to bolo brané veľmi vážne a zrazu bol záujem sa tejto problematike venovať. Organizácia Greenpeace funguje na Slovensku 16 rokov. Za ten čas sme si zvykli, že vždy nájdeme v rámci politického spektra viac pochopenia u opozičných poslancov a je úplne jedno, kto v tej opozícii je alebo nie je. Dôležité ale je, že v istých kľúčových momentoch dôjde k nejakému politickému konsenzu. Niečo sa podarí cez opozíciu, niečo cez koalíciu – to je ten najlepší prípad. Práve v tých „uránových normách“ sa toto podarilo.
Môžu byť environmentálne témy spojovateľom roztrieštenej slovenskej politickej scény?
Nechcel by som to generalizovať. Ja som rád, že v tomto prípade to zatiaľ tak bolo. Bolo mnoho ďalších environmentálnych tém, kde sa tento politický konsenzus nepodarilo dosiahnuť. Teraz sa budú blížiť parlamentné voľby a to, čo bude pre nás zaujímavé a na čom pracujeme dlhodobo, je presadiť do programov politických strán problematiku životného prostredia tak, aby to reálne odzrkadľovalo potreby, ktoré podľa nás Slovenská republika má. Vidíme tu ďalšie možnosti, pri ktorých by politické strany mohli byť aktívnejšie v oblasti ochrany životného prostredia. Preto vstupujeme do dialógu s politickými stranami. Aj napriek tomu, že si zachovávame určitú politickú nezávislosť a nehovoríme, či podporujeme, alebo nepodporujeme ani jedného, ani druhého. Ale považujeme za dôležité, aby politické strany viac reflektovali túto problematiku, aby sa jej viac venovali, aby mali viac ľudí, ktorí sa k nej vedia vyjadriť a aby potom v parlamente reálne sedeli ľudia, ktorí budú kompetentní vyjadrovať sa k problematike životného prostredia a prijímať zákony a legislatívu, ktorá bude túto problematiku upravovať.
Pozvala vás, alebo očakávate, že vás nejaká politická strana pozve k tvorbe volebného programu?
Viac politických strán tak urobilo.
Ktoré?
Napríklad Strana zelených, SDKÚ, a tak ďalej.
Zo súčasných koaličných?
K programovým veciam nie, ale k niektorým témam, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, áno. Napríklad o starých environmentálnych záťažiach sme rokovali s predstaviteľmi ĽS-HZDSHZDS, o banskej legislatíve s predstaviteľmi Smeru-SD. U týchto strán to nebolo špecificky k programovým otázkam, bolo to k niektorým aktuálnym otázkam. Či to bude alebo nebude mať prienik do ich politických programov, toto mi nikdy nevieme. Strany s nami rokujú o nejakých témach, my sme ochotní im povedať náš názor na nejakú tému. To, či ony si názor zoberú celý, alebo či si to nechajú prejsť nejakou analýzou, kontra-analýzou, či z toho niečo použijú alebo nie, to už je na politických stranách. To, čo im my ponúkame, je náš názor, naša expertíza. To, čo vieme a chceme povedať k danej téme. To, čo z toho použijú, už je na nich. Problém je, že to robí málo mimovládnych organizácií, že by sa takto snažili aktívne komunikovať s politickými stranami. Málokedy vstupujú do tohto kontaktu inde ako v aktuálnych kauzách. Nerobia to systematicky. Nepracujú systematicky s politickými stranami.
Vysvetlite to, prosím.
Keď my komunikujeme s politickou stranou, tak to neznamená, že jej vyjadrujeme podporu. My rešpektujeme, kto je dnes v parlamente, budeme rešpektovať toho, kto tam bude o pol roka. Ale myslíme si, že je dôležité, keď sme mimovládna environmentálna organizácia, jedna z najväčších na Slovensku, aby sme komunikovali s politikmi, aby sme ich presviedčali, že tieto témy sú dôležité. Myslím si, že si plníme len našu úlohu.
V súčasnosti sa snažia občianski aktivisti – iniciátori petície „Nie ropovodu cez Žitný ostrov“ o petičnú kampaň. Aký je váš postoj k nej?
Vyjadrili sme podporu tejto iniciatíve. Nevieme si predstaviť, žeby cez toto pomerne cenné územie, ktoré je dôležité nielen z pohľadu ochrany prírodných hodnôt, ale predovšetkým z pohľadu ochrany ľudského zdravia a nasýtenia potrieb, ktoré Bratislava a široké okolie má. Sú tu strategické zásoby vody. Opäť podobná situácia ako v prípade uránu. Je tu spor medzi dvoma strategickými surovinami. Tu je to ropa a voda, pri našej petícii to bol urán a voda. Otázka je, čo momentálne viac potrebujeme.
Nemala by táto petícia väčšiu šancu na úspech, keby ju zastrešil Greenpeace?
Greenpeace nemôže robiť všetko. (smiech) My sme mimovládna nezisková organizácia. Sme úplne závislí od toho, ako nás podporia ľudia na Slovensku. Pracuje tu osem profesionálov, pomáha 250 dobrovoľníkov. Je tu široká sieť podporovateľov, ale reálne sa nemôžeme venovať všetkému. Čo sa týka kauzy výstavby ropovodu cez Žitný ostrov, boli sme jedna z mála organizácií, čo sa vyjadrovala k tejto téme. Práve preto, lebo máme odborné zázemie, máme tu biochemičku, ktorá sa venuje týmto problémom. Jednoducho, vieme poskytnúť istú odbornú expertízu, vieme sa k tejto veci vyjadriť, vieme im v niečom pomôcť, ale nemôžeme robiť všetko. Nemôžeme zastrešiť takúto ďalšiu petičnú akciu v čase, keď sme ešte nedobehli inú.
Predpokladáte, že by po schválení noviel, ktoré sa viažu k petícii, mohol zvrátiť tieto zmeny prezident Ivan Gašparovič tým, že nepodpíše novelizované zákony?
Myslím si, že nie je dôvod, aby prezident tieto zákony nepodpísal. Žiadnym spôsobom sa zmena nedotýka ústavnosti alebo dodržiavania Ústavy SR. Druhá vec je, že tam nedochádza k výraznému presunu napríklad kompetencií. Rozhodovanie ministerstva je tam zachované. Akurát sa dáva väčší dôraz na vykonateľnosť už dnes platného práva. Už dnes by sa mali rešpektovať záväzné časti územného plánu obcí a miest. Problém je, že v praxi sme našli vážnych i menej vážnych prípadov, kde napr. banské úrady nerešpektovali práve tieto územné plány. A legislatívna zmena, ktorú ponúkame, ktorú sme pripravili, je zmena, ktorá má byť akousi poistkou, aby vykonateľnosť súčasného práva bola ešte silnejšia. Ďalšia vec, ktorú otvárame, je prístup k informáciám. Tam by tiež nemal byť problém. Teraz sa rokuje o tom, aké veľké bude to pole otvorenia informácií verejnosti a samosprávam. Myslím si, že je to na dobrej ceste a nevidím žiadny dôvod, aj po konzultáciách s legislatívcami, pre ktorý by mal prezident takýto zákon odmietnuť.
Dnes má táto kampaň význam aj preto, akým spôsobom a ako ďalej bude environmentálne hnutie fungovať v budúcnosti. Ak ľudia zistia, že je možné vďaka občianskej aktivite dosiahnuť nejakú pozitívnu zmenu, bolo by to veľkým posilnením pre množstvo občianskych iniciatív, ktoré sa snažia dosiahnuť nejakú spoločenskú zmenu.Juraj Rizman
Pýtam sa preto, lebo prezident Ivan Gašparovič, ešte ako kandidát na post hlavy štátu pred poslednými prezidentskými voľbami, sa ako jediný kandidát otvorene nevyjadril k problematike ťažby uránovej rudy na Slovensku. Sú aspoň známe nejaké jeho postoje k takejto ťažbe?
Oficiálne nie. Neoficiálne áno. My sme vtedy robili predvolebný prieskum pred prezidentskými voľbami. Prezident Gašparovič bol jediný kandidát , ktorý sa v zásade nevyjadril ani tak, ani tak. Na druhej strane sú ale známe vystúpenia predsedu vlády Roberta Fica, či už na stretnutiach so samosprávou, alebo s občanmi v niektorých dotknutých regiónoch, kde povedal, že tam má jednoznačne prednosť iné využitie územia ako je ťažba uránu. Napríklad rozvoj turistického ruchu. Bolo to v Spišskej Novej Vsi, v Novom Meste nad Váhom. Tieto vyhlásenia sú pomerne známe. Čiže ja si myslím, že aj vláda si uvedomuje, že momentálne prínos ťažby pre Slovensko ani zďaleka nepredstavuje taký benefit, aby vyrovnal možné riziká a hrozby, ktoré môže takáto ťažba pre krajinu predstavovať. Práve preto si myslím, že tu je ten politický konsenzus na nejakú zmenu legislatívy, ktorá by pomohla. Preto verím, že ani nebude problém v tejto oblasti.
Aký ďalší význam má, okrem legislatívnych zmien, petičná kampaň Stop uránu?
Dnes má táto kampaň význam aj preto, akým spôsobom a ako ďalej bude environmentálne hnutie fungovať v budúcnosti. Ak ľudia zistia, že je možné vďaka občianskej aktivite dosiahnuť nejakú pozitívnu zmenu, bolo by to veľkým posilnením pre množstvo občianskych iniciatív, ktoré sa snažia dosiahnuť nejakú spoločenskú zmenu. A na Slovensku po 15 alebo 16 rokoch by to bol prvý takýto príklad, kde by sa ukázalo, že to ide. A aj z tohto dôvodu sa mi zdá, že tá kampaň je dôležitá.
Zhováral sa Rastislav Čépe
