BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) – Banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slovensku by mali od začiatku budúceho roka platiť štátu osobitný odvod. Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý by mal účinnosť nadobudnúť od 1. januára 2012, už predložilo Ministerstvo financií SR do pripomienkového konania. Rezort podľa predbežných údajov k 31. decembru 2010 odhaduje potenciálny výnos z týchto odvodov vo výške 51 mil. eur, čo je zhruba 8 % z celkového zisku bankového sektora pred zdanením.
Rezort financií navrhol, aby banky platili odvod z vybraných pasív. Základom pre výpočet dane majú byť pasíva znížené o sumu vlastného imania, hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona o ochrane vkladov ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území SR a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok je stanovená vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Pri výpočte odvodu budú pritom použité údaje k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
Prostriedky získané z odvodu budú podľa návrhu ministerstva financií štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte. Rezort v zákone zároveň definuje, že takto získané prostriedky sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz a na ochranu stability slovenského finančného sektora. Navrhovaná schéma odvodov podľa ministerstva financií priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.
Napriek tomu, že podľa návrhu zákona budú vybrané prostriedky účelovo viazané, bankový odvod pomôže vládnemu kabinetu aj vo fiškálnej konsolidácii. Ako agentúre SITA potvrdil hovorca ministerstva financií Martin Jaroš, o vybranú sumu sa totiž zníži deficit verejných financií. Použiť by sa mali iba v prípade potreby stabilizácie finančného sektora. „Prostriedky budú určené na vytvorenie finančných zdrojov na udržanie a podporu stability finančného sektora v SR v strednodobom a dlhodobejšom horizonte,“ dodal
SBA: Na zavedenie dane nie je ekonomický dôvod
Slovenská banková asociácia (SBA) začiatkom apríla upozornila, že na zavedenie špeciálnej dane pre banky neexistuje žiaden ekonomický dôvod. Asociácia pritom uviedla, že je proti špeciálnej dani pre akýkoľvek sektor v rámci ekonomiky. Banková asociácia upozorňuje, že v prípade zavedenia bankovej dane niektoré banky nebudú mať inú možnosť, ako tento odvod v plnej miere premietnuť na klienta. Špeciálna daň bude totiž pre banky predstavovať náklad a negatívne sa prejaví na úrokových sadzbách úverov či na vkladoch klientov. Väčší negatívny vplyv by pritom mal mať odvod na korporátne zamerané banky.
Bankári pritom proti zavedeniu osobitného odvodu argumentujú aj objemom daní, ktoré do rozpočtu odvádzajú.
V minulom roku odviedol bankový sektor na priamych a nepriamych daniach do štátneho rozpočtu 266,9 mil. eur. Daň z príjmu tvorila z toho 173,4 mil. eur a na nepriamych daniach odviedli banky 93,5 mil. eur.
„Tieto peniaze reálne končia v štátnom rozpočte ako použiteľný príjem. A čím je zisk sektora vyšší, tým väčšie dane platíme do rozpočtu. Nechápeme preto iniciatívu ministerstva financií, ktoré chce zaviesť ďalšie zdanenie bánk prostredníctvom bankovej dane,“ uviedol výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský.Proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší
Ministerstvo financií už skôr avizovalo, že chce zaviesť bankovú daň od budúceho roka. Ak by ju totiž Slovensko zavádzalo koordinovane v rámci Európskej únie, zaviedlo by ju zrejme najskôr až v roku 2013. „Názory mnohých krajín sú tak rozdielne, že realistický predpoklad, kedy by sa dalo dôjsť k jednotnej európskej smernici, ako to robiť, je najskôr v roku 2013, ale skôr až v roku 2014. Zdá sa, že ten proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší, ako sme dúfali,“ odôvodnil zámer rezortu v druhej polovici marca minister financií Ivan Mikloš.
O bankovú daň sa pokúšal aj opozičný Smer
Opozičný Smer sa pokúšal v parlamente zaviesť bankám mimoriadnu daň už dvakrát. Poslanci NR SR však začiatkom apríla nepodporili ani druhý návrh najsilnejšej opozičnej strany. Zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií vtedy podporilo 64 poslancov, pričom proti bolo 54 zákonodarcov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Smer chcel o zavedení bankovej dane rokovať aj na aktuálnej májovej schôdzi parlamentu. Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) však tri návrhy opozičnej strany, medzi ktorými bola aj banková daň, na program schôdze nezaradil, pretože neuplynula šesťmesačná lehota od ich predchádzajúceho odmietnutia. Smer tento krok kritizuje, keďže vládnu novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach plénum prerokovalo, hoci bola aj na programe februárovej schôdze.