BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Celkové regionálne rozdiely v 27 členských krajinách Európskej únie v 270 regiónoch na úrovni NUTS II, čo je nomenklatúra územných štatistických jednotiek, sa v rokoch 1990 až 2011 zvýšili o 4 percentuálne body.
Kým za obdobie 1990 až 1999 sa rozdiely zvýšili o 1,7 percentuálneho bodu, v rokoch 1999 až 2011 rozdiely narástli o 2,3 percentuálneho bodu.
Slovensko, ktoré sa na uvedenej úrovni člení na štyri regióny – Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko, v rokoch 1999 až 2011 zaznamenalo nepatrný pokles rozdielov medzi regiónmi o 1 percentuálny bod z 13,9 percentuálneho bodu v roku 1999 na 12,9 percentuálneho bodu v roku 2011.
Vyplýva to zo štúdie Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii, ktorú v utorok zverejnil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Výsledky v boji s regionálnymi rozdielmi podľa štúdie nie sú vôbec uspokojivé, hoci členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 dostali postupne možnosť čerpať z eurorozpočtu vyše 818 mld. eur z eurofondov na regionálnu, resp. kohéznu politiku. Vývoj regionálnych rozdielov v EÚ a jednotlivých členských krajinách autori štúdie merali podľa zmien regionálnej miery nezamestnanosti (medzi regiónom s najvyššou mierou a najnižšou mierou) v percentuálnych bodoch.
Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ sa stabilizoval na úrovni 0,4 % hrubého domáceho produktu EÚ, čo predstavuje tretinu z jej celkového rozpočtu. Kým platby z eurofondov do členských krajín EÚ v roku 1989 dosahovali menej než 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá ich zvýšenie na 54 mld. eur.
„Ani za pomoci miliárd z eurofondov nie je badateľný významný pozitívny vplyv regionálnej/kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov. Negatívnym dôsledkom tejto politiky je nárast úlohy štátu v spoločnosti a nárast korupcie a klientelizmu, keďže väčšina eurofondov smeruje na podporu projektov realizovaných verejnou správou,“ uvádza v štúdii analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.
„Ani v jednej z krajín, ktoré sú z dlhodobého hľadiska čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavali v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko), nedošlo v období 1999 – 2011 na úrovni NUTS II k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, rozdiely medzi regiónmi ostali buď bez zmeny, alebo rástli,“ informoval Sloboda.
Vo všetkých týchto krajinách sa významne zvýšila miera nezamestnanosti na národnej úrovni. „Ocitli sa v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti a vývoj nasvedčuje, že napriek svojmu hlbokému ponoreniu do mútnych vôd nezamestnanosti, na dno ešte nedorazili,“ dodal Sloboda.
