BRATISLAVA 22. júla (WEBNOVINY) – Takmer 800 pripomienok, z toho vyše 200 zásadných, dostalo ministerstvo práce a sociálnych vecí počas pripomienkového konania k legislatívnej podobe daňovo-odvodovej reformy. Do pripomienkového konania sa pritom zapojili aj predstavitelia OKS. Vo svojej hromadnej pripomienke spoločne so Slovenskou živnostenskou komorou, Slovenským živnostenským zväzom, Slovenskou asociáciou malých podnikov a Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu žiadajú, aby sa miera daňovo-odvodového zaťaženia jednotlivých skupín občanov zachovala na úrovni roku 2010. „Našimi pripomienkami žiadame o oddelenie zjednodušenia daňovo odvodového systému od navrhovaného zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia niektorých skupín občanov,“ konštatujú signatári pripomienky. Podľa ich požiadaviek by sa napríklad paušálne výdavky mali vrátiť do pôvodného stavu platného ku koncu polroka, čo by znamenalo opätovné zavedenie 60-percentných paušálnych výdavkov pre remeselníkov a príjmy z dohôd by sa naďalej nezaťažovali odvodmi.
Zásadné pripomienky k reforme daní a odvodov zaslali aj zamestnávatelia. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) žiada, aby sadzba na sociálny odvod pre zamestnancov klesla z navrhovaných 19 % na 18 %. Podľa zamestnávateľov ide o pripomienku „s cieľom znížiť odvodové zaťaženie zamestnancov, zníženia nákladov na pracovnú silu a skvalitnenie podnikateľského prostredia na Slovensku“. Požadujú tiež uplatňovať diferencované sadzby poistného na úrazové poistenie alebo sadzbu na toto poistenie na budúci rok znížiť z 0,6 % na 0,4 % z vymeriavacieho základu. RÚZ pritom argumentuje vysokou prebytkovosťou fondu úrazového poistenia, ktorého výdavky dosahujú 34 % príjmov. Zamestnávatelia však upozornili na to, že zavedenie superhrubej mzdy podporujú.
Nesúhlas s navrhovanou reformou vyjadrila Konfederácia odborových zväzov SR. Návrh považujú odborári za experiment, vďaka ktorému sa celá slovenská populácia stáva skupinou pokusných králikov. „Na nich si chce súčasná vláda odskúšať fungovanie modelu skrytého zvyšovania daňového zaťaženia a súčasne likvidácie základných sociálnych istôt občanov,“ tvrdí KOZ. Zrušenie povinnosti zamestnávateľov spolupodieľať sa na financovaní sociálneho a zdravotného zabezpečenia svojich zamestnancov považujú odborári za amorálne a antisociálne. „Presunutím celého sociálneho poistenia na zamestnancov stráca povinný systém sociálneho poistenia verejný charakter a stáva sa povinným súkromným poistením, ktoré by malo mať úplne iné právne atribúty ako verejné sociálne poistenie,“ uvádza KOZ.
Ku kritike daňovo-odvodovej reformy sa pridala aj Generálna prokuratúra SR. Zavedenie superhrubej mzdy od začiatku budúceho roka si podľa prokuratúry vyžiada priame administratívne náklady na strane štátu i neúmerné nepriamo vyvolané náklady na strane zamestnávateľov. „Zaťažiť zamestnávateľov takouto rozsiahlou novelou je nevhodné, najmä v období, keď ešte najmä súkromný sektor neprekonal dôsledky finančnej krízy,“ odkázala GP rezortu práce a sociálnych vecí počas pripomienkovania návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. Ďalšie náklady podľa GP vyvolá aj zavedenie povinnosti vykonať ročné zúčtovanie sociálneho poistenia.
„Nevhodným sa javí i krok, ktorým sa zrušuje možnosť znížiť si o poistné odvody základ dane z príjmov,“ konštatuje prokuratúra. Ako ďalej uvádza, poistné odvody považuje ekonomická teória za formu priamych daní a tak bude zamestnanec platiť daň z dane. „Bude platiť daň aj z príjmu, ktorý v skutočnosti príjmom nie je, ale je poistným odvodom,“ varuje GP. Negatívny dopad vyššieho zdanenia sa podľa prokuratúry ešte znásobuje znížením nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov na daňovníka z 19,2-násobku na 18-násobok životného minima platného k 1. januáru bežného roka.
Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti vychádza z koncepcie reformy daní a odvodov, ktorú vláda schválila v polovici mája. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eur ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eur ročne.