Raši: Košice sa stávajú mestom na celý život

Po euforickom roku 2013 vám niektorí predpovedali, že bez európskych peňazí v Košiciach bude opäť mŕtvo. Skeptici hovorili, že sa nepodarí zabezpečiť udržateľnosť projektu Európskeho hlavného mesta kultúry. Naplnili sa tieto obavy?

„Nie, pretože náš projekt sme od začiatku nastavili tak, aby nebol len o kultúrnych a umeleckých podujatiach, ale najmä o medzinárodných a domácich partnerstvách, o cieľavedomej podpore kreativity a o trvalej zmene vzťahu Košičanov a návštevníkov mesta ku kultúre a umeniu. Preto má nová i zmodernizovaná kultúrna infraštruktúra v našom meste svoj konkrétny obsah, je navštevovaná a využívaná a záujem o organizovanie rôznych podujatí a projektov v meste neutíchol. Naopak, rastie. Na rozdiel od mnohých iných miest s titulom EHMK, Košice zhodnocujú to, čo im titul priniesol.“

Aj v iných oblastiach ako je samotná kultúra?

„Košice sú prvou európskou destináciou s titulom Európske hlavné mesto kultúry, ktorá do dvoch rokov prekonala čísla návštevnosti z roku, kedy mala tento titul. V roku 2015 bol počet prenocovaní v Košiciach o takmer 10 percent vyšší ako v roku 2013. Celkový ekonomický prínos projektu vyčíslili odborníci tak, že výdavky v hodnote takmer 101 miliónov eur vyvolali v Košickom kraji dodatočnú produkciu vo všetkých odvetviach ekonomiky vo výške presahujúcej 167 miliónov eur. Zvýšili príjmy zamestnancov, ktorí pracovali na tejto zvýšenej produkcii, o takmer 24 miliónov eur. Vyvolali celkový nárast počtu pracovných miest o 1500. Z hodnotiacej štúdie, spracovanej podľa medzinárodnej metodiky po vyhodnotení viac ako 4600 dotazníkov a desiatok tisíc informácií vieme, ako sú vnímané Košice. Takmer 80 percent návštevníkov vníma pozitívnu zmenu imidžu Košíc. A čo je ešte výborné, že študenti tvorili až jednu tretinu všetkých návštevníkov podujatí v rámci EHMK 2013. Košice obrazne povedané omladli.“

V minulom roku ste boli vy ako primátor pod mimoriadne silným tlakom verejnosti, masmédií, miestnych politikov i aktivistov kvôli rozsiahlym rozkopávkam, veľkým zmenám a obmedzeniam v doprave a predlžovaniu termínov dokončenia modernizácie električkových tratí a električkových uzlov. Išli by ste do takejto komplikovanej záležitosti znova?

„Najskôr chcem zdôrazniť, že termíny sme stihli a všetky stavby boli odovzdané do konca roka 2015, takže sme nemuseli vracať Európskej únii ani euro. Nemuseli sme ani dokončenie stavieb financovať z mestského rozpočtu, ako nám prorokovali niektorí miestni politici, aktivisti a novinári. Mám pocit, že v ich prípade bolo prianie otcom myšlienky. Asi nám veľmi želali, aby sme neboli úspešní. Akoby si vo svojich verejných vyhláseniach, obvineniach a pochybnostiach ani neuvedomovali, že nimi idú proti záujmom všetkých Košičanov. Faktom je, že sme sa dostali pod veľký časový tlak, spôsobený príležitosťou, ktorá sa objavila až na jar 2015. Mali sme dve možnosti. Buď využijeme disponibilné zdroje z EÚ aj na modernizáciu ôsmich električkových uzlov, zrealizujeme obidve akcie súčasne a dokončíme ich ešte v roku 2015. Alebo ju nevyužijeme a postupne budeme musieť odstavovať jednotlivé úseky električkových tratí kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu. Viem, že sme spôsobili Košičanom a návštevníkom mesta problémy mnohými dopravnými obmedzeniami a zmenami v doprave. Výsledok ale určite stojí za to a reakcie Košičanov len potvrdzujú, že sme sa rozhodli správne. Čo sa týka vašej otázky, áno, išiel by som do toho znova. Už po prvom víťazstve v primátorských voľbách v roku 2010 som si povedal, že sa nebudem riadiť na tejto zodpovednej pozícii heslom ‚Kto nič nerobí, nič nepokazí‘, aj keď by to bolo určite pohodlnejšie. Vychádzal som z toho, že Košičania chcú odo mňa konkrétne a viditeľné výsledky. Len tie sa rátajú, ak si chce komunálny politik zachovať dôveru svojich voličov. Len tak môže pred nimi obstáť.“

Chcete, aby na vás spomínali Košičania rovnako ako na Rudolfa Schustera, ktorý v polovici 90-tych rokov ako primátor mesta vrátil život do centra Košíc na Hlavnú ulicu, ktorá bola za jeho pôsobenia najskôr rozkopaná a potom zmodernizovaná? Spomienky na neho sú ale kontroverzné v tom, že mesto výrazne zadĺžil…

„Nemusia na mňa spomínať, stačí ak nezabudnú, čo sa nám spoločne podarilo a ja verím, že sa nám ešte podarí dosiahnuť v Košiciach a bude slúžiť nasledujúcim generáciam Košičanov. Ale vážne. Nechcem sa porovnávať s pánom Schusterom. Je neporovnateľný rozsah investičnej akcie na Hlavnej ulici s tými prácami, ktoré sme zrealizovali v minulom roku, pretože svojim rozsahom a významom ďaleko presiahli aj širšie centrum mesta. Preinvestovali sme aj vďaka dobrej spolupráci s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 120 miliónov eur do modernizácie mestskej hromadnej dopravy v meste bez toho, aby sme zaťažili rozpočet mesta. Ten sa ročne pohybuje na úrovni 130 miliónov eur. Mesto sme nezadĺžili, nezaťažili sme nasledujúce generácie a mestské peniaze môžeme tak použiť napríklad na rekonštrukcie a modernizácie materských a základných škôl, údržbu a opravy mestských komunikácií a ďalšie dôležité projekty, ktoré skvalitnia život v meste.“

Za posledné roky v Košiciach výrazne investujete, neprejavilo sa to na zvýšenej zadĺženosti? V akom stave sú verejné financie v Košiciach?

„Lekárskou terminológiou povedané, tešia sa dobrému zdraviu. Hospodárenie mesta a jeho ekonomické ukazovatele sme za ostatných päť rokov výrazne zlepšili. Podarilo sa nám ich dosiahnuť súčasne s najväčším rozvojom investičnej výstavby od čias existencie samosprávy. Od roku 2011 do konca roku 2015 mesto Košice investovalo do rozvoja 162 miliónov eur a stav úverov sa zvýšil za toto obdobie len o 4 percentá. Objem investícií od roku 2011 stúpol 22-násobne, pričom úvery vzrástli len 1,3-násobne. Dôležité je, že sme pri realizácii najvýznamnejších investičných projektov získali z fondov EÚ viac ako 123 miliónov eur. Ak sme chceli využiť tieto zdroje, museli sme čerpať okrem vlastných aj úverové zdroje. Táto schéma je však pre mesto mimoriadne výhodná a chceme v nej pokračovať napríklad už v tomto roku pri realizácii ďalšej etapy modernizácie električkových tratí, ktorú plánujeme ukončiť v septembri 2018.“

Takže rozkopávky v meste budú pokračovať a vy zasa budete musieť čeliť kritike a nervozite verejnosti?

„Neobávam sa toho, pretože počas realizácie tejto ďalšej veľkej akcie už nebudeme vystavení takému časovému tlaku. Budeme mať dostatok času postupovať v stavebných prácach po jednotlivých úsekoch električkových tratí s minimálnymi dopravnými obmedzeniami.“

Mesto Košice chce redukovať počet súčasných 22 mestských častí. Povedali ste, že za úspech budete považovať, ako sa zredukujú aspoň o polovicu. Mestské zastupiteľstvo neschválilo celomestské referendum o tejto otázke v čase konania parlamentných volieb. Podľa názoru viacerých poslancov ste to predložili na rokovanie zastupiteľstva neskoro. Navyše v prípade úspešného referenda by šlo o „diktát“ veľkých mestských častí voči malým mestských častiam. Malé mestské časti chcú formou miestneho referenda zabrániť ich zlučovaniu.

„22 mestských častí je nielen slovenský, ale zrejme aj európsky unikát. Musíme si uvedomiť, že aj Bratislava s takmer dvojnásobným počtom obyvateľov má len 17 mestských častí. A ešte niečo je potrebné zobrať do úvahy. 22 mestských častí – to je aj 22 úradov, 22 starostov, 22 zástupcov starostov, 22 kontrolórov, 22 tímov úradníkov a 22 miestnych zastupiteľstiev. Pokiaľ táto šnúra dvadsaťdvojek nikoho neosloví, nemá podľa mňa význam sa s ním o redukcii mestských častí baviť, pretože nechce tento problém riešiť. Každý, kto bojuje proti redukcii mestských častí, bojuje len o svoje výhody. Aby som dokumentoval paradoxný prístup niektorých starostov k tejto téme, spomeniem, čo povedali pred dvoma rokmi na rokovaní mestskej rady: ‚Poďme zredukovať počet mestských častí, ale až po tom, ako posilníme kompetencie.‘ Ale to je predsa absurdné! Takýto človek predsa nemôže mať úprimný záujem na znížení počtu mestských častí, ak chce najskôr posilňovať kompetencie tých, ktorých sa má zníženie počtu mestských častí dotknúť. V súčasnosti platná legislatíva podmieňuje redukciu mestských častí súhlasom ich starostov. Predovšetkým starostovia malých mestských častí, ktorí dokážu z príjmov danej mestskej časti ledva prežiť, udržať chod miestneho úradu a nieto ešte zabezpečiť aspoň minimálny rozvoj, organizujú miestne referendá. Presviedčajú v nich obyvateľov, že ak dôjde k zlúčeniou ich mestskej časti so 600 obyvateľmi s inou, väčšou mestskou časťou, bude to na ich škodu. Preto je nevyhnutné, aby o ďalšom smerovaní mesta rozhodli všetci Košičania. A preto som sa usiloval o uskutočnenie mestského referenda. Ale poslanci nenašli odvahu. Prepásli sme tak príležitosť uskutočniť ho v deň parlamentných volieb a zvýšiť tak pravdepodobnosť dostatočnej účasti občanov na referende. Teraz ale máme ešte jednu šancu. Zmeniť súčasný stav zmenou zákona tak, aby o budúcnosti mesta rozhodovali poslanci mestského zastupiteľstva, zvolení obyvateľmi mesta a vyjadrujúci vôľu všetkých Košičanov. Každý by si mal uvedomiť, že každé ušetrené euro, ktoré v súčasnosti ide na udržanie byrokratického aparátu mestských častí, môže byť a bude investované do uspokojovania potrieb a riešenia problémov ich obyvateľov. Ak si každý Košičan predstaví, čo by chcel v našom meste zmeniť a čo mu tu chýba, za každou jeho požiadavkou sú väčšinou financie. Či jedno euro, tisíc alebo stotisíc. Tie môžeme získať, ak bude menej mestských častí.“

Opoziční poslanci považujú aj druhý vami navrhovaný spôsob cez novelu zákona o meste Košice v parlamente za nedemokratický a diktát. Kto bude pripravovať novelu Zákona o meste Košice a dáte jej znenie pred predložením do parlamentu aj na rokovanie mestského zastupiteľstva?

„Myslím, že už používanie slovného spojenia ‚nedemokratický diktát‘ svedčí o tom, že tí, ktorí ho používajú, myslia iba na seba. Nepodporili celomestské referendum, čo je ten najdemokratickejší inštitút. Miestne referendum je vyjadrením vôle iba časti ľudí, ale celomestské referendum vyjadruje vôľu všetkých obyvateľov mesta. Novelu zákona bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo. Čiže opäť pôjdeme demokratickou cestou, prostredníctvom volených zástupcov všetkých Košičanov, ktorí reprezentujú záujmy všetkých obyvateľov mesta a nie iba záujem jeho malej časti. Pritom niektoré malé mestské časti ani nemajú svoj historický pôvod, napríklad mestská časť Džungľa. V Európe, napríklad v Dánsku, je tendencia, že menšie obce sa spájajú, pretože pochopili, že ak sa tri spoja, tak to, čo ušetria na réžii pre úradníkov, môžu investovať do rozvoja obcí a skvalitnenia života ich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto tendenciu by sme mali presadzovať aj na Slovensku. Združenie miest a obcí Slovenska ako reprezentatívny orgán 2900 miest a obcí u nás by mal podmieniť reformu územnej samosprávy tým, že sa bude redukcia počtu mestských častí týkať Bratislavy i Košíc.

Košice – Európske mesto športu 2016. Ako prvé mesto na Slovensku získali Košice nielen tento titul, ale aj titul Európskeho hlavné mesta kultúry 2013. O prínose toho prvého ste už hovorili, aký má byť prínos toho druhého prestížneho európskeho titulu?

„Titul Európske mesto športu 2016 nie je financovaný z eurofondov. Košice sú aj bez neho už dlhé roky mestom športu. Ziskom titulu chceme ukázať Európe celoročne športujúce Košice, plné športových a pohybových aktivít. Naším cieľom je nielen v tomto roku, ale aj v rokoch nasledujúcich pritiahnuť k športu, pohybu a zdravému životnému štýlu čo najviac Košičanov. K športu chceme vrátiť tých, ktorí s ním prestali. Šport chceme zatraktívniť pre tých, ktorí doteraz nikdy nešportovali. Šport sa môže stať pevnou a trvalou súčasťou života každého z nás a môže tak významne prispieť k zdravému životnému štýlu Košičanov. Toto je dlhodobé poslanie projektu Košice – Európske mesto športu 2016. Ak hovorím o dlhodobých cieľoch, tým hlavným je, aby sa Košice stali mestom na celý život s dostatkom pracovných príležitostí, kvalitnou infraštruktúrou a bohatým spoločenským, kultúrnym a športovým vyžitím. Myslím, že zdynamizovaním rozvoja mesta v uplynulých piatich rokoch sme sa k tomuto cieľu významne priblížili.