BRATISLAVA 23. mája (WEBNOVINY) – Americký raketoplán Atlantis sa dnes o 17:22 stredoeurópskeho letného času (SELČ) odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Šesťčlenná posádka na čele s Kennethom Hamom sa dnes popoludní rozlúčila s astronautmi na ISS, následne zavrela poklopy a začala sa pripravovať na odpojenie. Na ISS strávili celkovo 13 dní. Pristátie raketoplánu je naplánované na stredu 26. mája o 8:44 Východného letného času EDT (14:44 SELČ) v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.
Hlavnou úlohou raketoplánu Atlantis, ktorý 14. mája odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na svoju poslednú misiu, bolo dopraviť na ISS zásoby, z ktorých väčšina sa nachádzala v ruskom module Rassvet. Ten počas misie pripevnili k ISS, kde bude slúžiť ako skladovací priestor a minilaboratórium. Astronauti počas misie absolvovali tri výstupy do voľného vesmíru a okrem iných vecí vyniesli do vesmíru aj kúsok zo stromu, vďaka ktorému prišiel Sir Isaac Newton na svoju teóriu gravitácie. Atlantis po návrate na Zem napriek avizovanému ukončeniu činnosti nepoputuje hneď do múzea. Bude totiž v pohotovosti na prípadnú záchrannú misiu posledného letu raketoplánu Endeavour. Až potom ho umiestnia do niektorého múzea, kde budú návštevníci môcť obdivovať okrem iného aj počet jeho nalietaných kilometrov. Atlantis totiž za 25 rokov nalietal úctyhodných 185 miliónov kilometrov.
Do avizovaného ukončenia programu amerických raketoplánov zostanú po 32. misii Atlantisu ešte dva lety. Ako prvý poletí k ISS Discovery (16. septembra) a pravdepodobne ako definitívne posledný v novembri Endeavour. Pôvodne mal ako posledný letieť do vesmíru raketoplán Discovery, avšak pre výmenu magnetu na detektore antihmoty s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02) bude posledným letom novembrová misia raketoplánu Endeavour. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie NASA na trojmiestny ruský Sojuz. Podľa vysokého predstaviteľa NASA Billa Gerstenmaiera môže jeden z raketoplánov absolvovať ešte jeden let do vesmíru, no to iba v prípade, že na to americký prezident Barack Obama nájde 600 miliónov až jednu miliardu amerických dolárov, čo je približný rozpočet na takúto misiu.
SITA/AFP