Už jedenástykrát oživila verejný priestor hlavného mesta rozmanitou umeleckou tvorbou od tradičných žánrov po novomediálne umenie, pričom na nočnú prechádzku prilákala viac než 100 000 ľudí. Spoločne počas troch festivalových nocí objavovali vyše 50 diel domácich aj zahraničných umelcov – vrátane renomovaných hostí z Francúzska, Belgicka, Španielska, Maďarska, Česka, Poľska a Ukrajiny. Davy ľudí, živé potlesky a pulzujúca energia v uliciach ukázali, že umenie a kultúra majú v živote mesta pevné miesto.
Biela noc je každoročnou príležitosťou vyjsť do ulíc a zažiť svoje mesto v netradičnom šate – námestia, parky, fasády, ale aj galérie a bežne neprístupné budovy zaplaví súčasné umenie pestré v žánroch aj námetoch. Program festivalu tento rok prilákal viac ako 100 000 ľudí všetkých generácií. Spoločne vstupovali do audiovizuálnej podoby diel, nechávali sa pohltiť svetelnou architektúrou, unášať mechanickým či laserovým tancom, vkráčali do imerzívnych prostredí, skúmali schopnosti AI aj poetické zásahy do prostredia, mávali hravým Exotom, svetelným skicám aj monumentálnej mačke, no tiež diskutovali o náročných otázkach súčasnosti, ktoré viaceré z diel prinášali.
„Veľmi nás tešil pohľad na živé mesto, ktoré sa intenzívne plnilo už od prvých piatkových hodín. Skvelá atmosféra vytrvala aj napriek náporu návštevníkov, dočasnému preťaženiu dopravy a sobotnému dažďu. Diváci prichádzali so zvedavosťou a otvorenosťou k podnetom, aktívne sa zapájali do interaktívnych inštalácií a navyše mnohých, aj zahraničných autorov príjemne prekvapovali množstvom otázok k dielam a diskusiami, ktoré s umelcami viedli. Biela noc tak okrem umenia, nových technológií a verejného priestoru mohla byť znovu aj o ľuďoch, komunitách a rozhovoroch – čo je v súčasnej napätej spoločenskej situácii aj pre nás ako organizátorov potrebnou vzpruhou a povzbudením do ďalších ročníkov,” hodnotí uplynulý víkend umelecká riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková. „Ľudia prichádzali aj v nedeľu a celková návštevnosť prekročila čísla z minulého roka,” dodáva.
Taniere ako sedimenty rodinných príbehov zostávajú
Komunitným zážitkom sa stala návšteva Charitnej záhrady, kde výtvarníčka Andrea Čepiššáková rozprestrela svoju poetickú site-specific inštaláciu Sediment. Jej osobná prítomnosť navyše živila intímne aj podnetné rozhovory a viacerých účastníkov motivovala dielo obohatiť o vlastné rodinné „sedimenty” – tie počas festivalových nocí Čepiššáková spolu s návštevníkmi prisádzala k pôvodnej inštalácii, ako neustále rozvíjajúci sa príbeh. Neutíchajúci záujem napokon správcov Charitnej záhrady inšpiroval k tomu, aby dielo ponechali prístupné verejnosti ešte niekoľko týždňov – aj po skončení festivalu tak môžeme sledovať, ako sa inštalácia zžíva s prírodou.
Zažiť mesto inak – nepoznaná kaplnka, živá Vydrica aj žiara lúčov
Mnohých návštevníkov očarila kaplnka sv. Ladislava, o ktorej existencii v Primaciálnom paláci často nevedeli ani rodení Bratislavčania. Jej sakrálne priestory počas Bielej noci neúnavne pozorovalo, skúmalo a hodnotilo OKO, futuristická inštalácia českého autora Antonína Kindla, ktorej pôsobivosť umocňovala intimita prostredia vždy len o niekoľkých návštevníkoch. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu sa tvorili rady aj pred bežne neprístupným bankovým palácom na Štúrovej ulici, kde do atmosféry prvorepublikovej vstupnej haly vstúpil inštaláciou „lávovej lampy priateľstva” Viktor Frešo. Prvýkrát na festivale ožila aj vznikajúca štvrť Vydrica, kde umelci rozmanitými spôsobmi pracovali ako s minulosťou miesta, tak jeho potenciálom: svetelné a kinetické inštalácie českého tvorcu Pustějovského napríklad ozvláštnili bývalé ľadové jamy a zároveň u divákov prebudili aktívny záujem o funkciu a vývoj ľadovní v dejinách Bratislavy. Ľudí tešila aj interaktívna svetelná alej na Rybnom námestí, viditeľná z rozmanitých kútov Bratislavy, alebo podmanivá laserová krajina v Starej tržnici, v ktorej si návštevníci užívali priamy dotyk so svetlom, priestorom aj vlastnou digitálnou aurou.
Nové Mesto aj vibrujúca akademická štvrť
Originálny pohľad na mesto vrhli aj hraví svetelní Exoti, ktorí sa počas víkendu usadili v opustenej pôrodnici na Zochovej ulici. Prispeli tak k pulzujúcej multimediálnej vrstve, o ktorú sa multižánrovou prehliadkou tvorby v okolí VŠMU zasadili najmä študenti a vyučujúci viacerých jej katedier a fakúlt. Zažiť sme mohli všetko od mappingu cez performancie až po imerzívnu scénografiu alebo prednášky o svetelnom dizajne. Na bielonočnej mape znovu zažiarilo aj Nové Mesto – inštalácie v okolí hotela Doubletree by Hilton zaujali miestnych, a tak sa zo svetelných príbehov či premietaní Fest Anče stali príležitosti na živé susedské stretnutia. Zrekonštruovaná plaváreň Pasienky ďalej hostila nesmierne populárnu a napriek rozšíreniu kapacít a termínov vypredanú performance Synchroscope II. Unikátne spojenie synchronizovaného plávania, tanca, zvukovej poézie a svetelného dizajnu sa pritom do programu vrátilo v repríze – a to po obrovskom úspechu diela na festivale v roku 2024.
Mechanický tanec aj AI v dielach zahraničných hostí
Neopomenuteľným headlinerom sa stalo aj renomované zoskupenie Collectif Scale z Francúzska, ktoré si ľudí podmanilo svojou kinetickou a futuristicky pôsobiacou inštaláciou na Primaciálnom námestí. Násobením svetelných línií, hudobných motívov a dokonale presným ovládaním motorov vznikla hypnotická performance, ktorú diváci odmeňovali nadšeným potleskom. Len o pár krokov ďalej pred Starou tržnicou ožívala v explózii farieb a zvukov interaktívna inštalácia belgických Superbe, ktorá hravým námetom, veselou vizualitou a nevyhnutnosťou spolupráce zapájala do tvorby audiovizuálnej symfónie všetky generácie divákov. Populárnou zastávkou sa stal aj svetelný objekt inšpirovaný telom morského ježka od maďarskej dvojice Besnyő & Czingáli, pričom z dielne Dániela Besnyő pochádzal aj unikátny 360-stupňový laserový tanec v átriu FiF Univerzity Komenského. V Slovenskom národnom múzeu ďalej Marc Vilanova zo Španielska preložil do vizuálneho jazyka ľuďmi nepočuteľné zvuky vodopádov, ktoré však vtáky vnímajú a využívajú na orientáciu počas migrácií. Počas Bielej noci sme ich tak mohli precítiť pohľadom a dotykom aj my. Poľsko-slovenská dvojica Ryś & Revický nám zase umožnila získať portrét v štýle maliarskych velikánov, Pavel Korbička v Českom centre vťahoval „do svetla udalostí” a umelec Peter Baran slovensko-ukrajinského pôvodu upriamil pozornosť na mimoriadne ľudský a osobný aspekt vojny v susednej krajine, a to aj fragmentmi domovov zozbieraných v uliciach po ich zničení ruskými náletmi.
Umenie ako súčasť dejín
Spoločensky či politicky aktuálne témy rezonovali v dielach viacerých tvorcov. Ové Pictures skúmali silu dezinformácií, ako aj neustálu potrebu kritického myslenia a vedeckého poznania, zatiaľ čo Revolucionár Matúša Maťátka čerpal námet z nedávnych protestov na Slovensku. Ján Šicko sa interaktívnou projekciou k výročiu narodenia Thomasa Manna okrem iného zamýšľal, ako hľadať pravdu a slobodu v digitálnej ére, plnej neustálej a takmer nepovšimnuteľnej manipulácie obrazov a textov. Vizuálne silnou projekciou sa v centre diváckeho záujmu ako aj medzigeneračných rozhovorov ocitol tiež Boris Vitázek – jeho No počkaj! Nu, pogodi! pracuje s motívom rovnomennej ruskej rozprávky, no Vitázek známy vizuál posunul do napätého kontextu: reflektuje ním vnútorný nepokoj, vnímajúc nielen aktuálne vojny, ale aj riziko ďalších. K projekcii sa mnohí vrátili opakovane, a to aj napriek čakaniu v rade či negatívnej vlne komentárov, ktorú dielo vyvolalo na sociálnych sieťach. Do programu Bielej noci sa zapojili aj slovenskí ilustrátori a ilustrátorky, ktorí sa v rámci protestu proti neodbornému a netransparentnému vedeniu rozhodli tento rok bojkotovať Bienále ilustrácií Bratislava.
Od svetelných príbehov k ružovej fontáne
Scenériu mesta ozvláštnili aj viaceré monumentálne inštalácie či objekty, vrátane streetartovej mačacej plastiky Matúša Maťátka či multimediálnej Sféry 2.0 Emmy Zahradníkovej – jej 20 metrov dlhé plátno dominovalo Hlavnému námestiu a okrem iného sa stalo nečakanou kulisou pre spontánne divácke tieňohry. Návštevníci aktívne využívali aj možnosť obsadiť svojím videoportrétom fasády Hotela Kyjev a bývalého OD Prior, k čomu ich pozývala interaktívna inštalácia Lousyho Aubera. Nadšené ohlasy vyvolávala tiež nezvyčajná ružová fontána Zuzany Svatik, ktorá v komornej atmosfére dvora na Bielej ulici zobrazovala obrátenú ženskú figúru v joginskej polohe. Obľúbenými sa stali aj viazankové kobry Viliama Slaminku alebo minimalistické svetelné skice od BN Label na nábreží Dunaja, s ktorými sa návštevníci často fotili.
Už tento víkend v Košiciach
Bratislavská edícia festivalu sa skončila nedeľnou polnocou, no už tento piatok otvorí pomyselné brány 16. ročník Bielej noci v Košiciach. Súčasné umenie vo viac ako 30-bodovom programe oživí ulice, námestia, fasády, parky aj obľúbené interiéry, pričom okrem diel zdieľaných s Bratislavou program obohatia viaceré lokálne špeciály či hostia a hosťky z Japonska alebo Veľkej Británie. Nespite, zažite!
Informačný servis
