Putinova strana prišla vo voľbách o ústavnú väčšinu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Putin
Opoziční aktivisti sa počas víkendových volieb v Rusku zhromaždili v Petrohrade na proteste proti zmanipulovaniu volieb. Foto: SITA

MOSKVA 4. decembra (WEBNOVINY) – Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov.

V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel – v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov.

Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) predsedu Gennadija Zjuganova, ktorej farby by malo hájiť 92 poslancov.

Do parlamentu sa prebojovalo aj Spravodlivé Rusko (SR) so ziskom 64 mandátov a nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského, ktorá obsadí 56 parlamentných kresiel.

Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komun Foto: SITA/AP

Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komun Foto: SITA/AP
Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komun Foto: SITA/AP
Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komun Foto: SITA/AP
Voľby v Rusku
Strana ruského premiéra Vladimira Putina napokon nepríde o väčšinu v parlamente aj napriek tomu, že oslovila menej ako 50 percent zúčastnených voličov. V pondelok to potvrdila ruská ústredná volebná komisia, ktorá už spočítala viac ako 97 percent hlasov a prepočítala ich na mandáty v Štátnej dume. Jednotné Rusko by malo obsadiť 238 zo 450 kresiel - v roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili. Na druhom mieste sa umiestnila Komun Foto: SITA/AP

OBSE: Ruské voľby poznamenali časté porušenia zákona

Ruské parlamentné voľby, v ktorých v nedeľu zvíťazila vládna strana Jednotné Rusko, sprevádzali časté porušenia zákona. V pondelok to konštatovala pozorovateľská misia na čele s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá mala svojich členov v 115 volebných miestnostiach. OBSE medzi porušeniami „najmä procedurálneho charakteru“ menovala napríklad manipuláciu s hlasovacími lístkami ako aj viacnásobné hlasovanie. Konštatovala tiež, že predvolebnú kampaň narušilo obmedzovanie politickej súťaže a nezávislosti médií.

„Celé voľby boli naklonené v prospech vládnej strany, volebné úrady neboli nezávislé, väčšine médií chýbala nestrannosť a do procesu neprimerane zasahovali štátne úrady na všetkých úrovniach,“ konštatovala pozorovateľská misia OBSE, na ktorej sa zúčastnili aj členovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Aj predvolebnú kampaň narušilo obmedzovanie politickej súťaže a nezávislosti médií.

Na voľbách sa síce zúčastnilo sedem strán, odmietnutie volebnej registrácie niektorým politickým subjektom však „zúžilo politickú súťaž“. „Tieto voľby boli ako hra, v ktorej mohli ísť na ihrisko len niektorí hráči, a ktorá bola naklonená len jednému hráčovi,“ povedala Heidi Tagliaviniová,
Bez názvu
Foto: SITA/AP

ktorá stojí na čele pozorovateľskej misie OBSE.

Komunistická strana Ruska sa bude pre údajné rozsiahle podvody počas parlamentných volieb súdiť. Po zverejnení oficiálnych výsledkov ústrednou volebnou komisiou podajú komunisti žalobu na najvyšší súd,
V Rusku budú v nedeľu parlamentné voľby
Foto: SITA/AP

uviedol v pondelok pre agentúru Ria Novosti prvý podpredseda strany Ivan Melnikov. Komunisti okrem toho podajú žaloby aj na miestne súdy pre narušenia volieb v minimálne 1 600 volebných obvodoch.

Strana premiéra Vladimira Putina by mala obsadiť 238 zo 450 kresiel v Štátnej dume. V roku 2007 pritom strana disponovala ústavnou väčšinou, keď ju zastupovalo až 315 poslancov. Všetky ostatné strany si v porovnaní s predošlými voľbami polepšili.

Na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) predsedu Gennadija Zjuganova, ktorej farby by malo hájiť 92 poslancov. Do parlamentu sa prebojovalo aj Spravodlivé Rusko (SR) so ziskom 64 mandátov a nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského, ktorá obsadí 56 parlamentných kresiel.

Mimovládna organizácia obviňuje FSB z kyberútoku

Ruská mimovládna organizácia v pondelok uviedla, že je pripravená
Bez názvu
Foto: SITA/AP

spojiť sa s inými skupinami s cieľom nechať verejne prešetriť útoky proti jej činnosti súvisiacej s monitorovaním volieb. Z nich pritom viní bezpečnostnú službu FSB. Organizácia Golos (Hlas), ktorá monitoruje a odkrývala narušenia priebehu ruských volieb už 11 rokov, sa stala pred nedeľným hlasovaním terčom bezprecedentného nátlaku.

„Nemám počítač, ani telefón, ani Skype, všetko je zablokované,“ uviedla riaditeľka Golosu Lilija Šibanová. Webové stránky organizácie boli z dôvodu kyberútoku, ktorý sa začal v sobotu v noci, nedostupné ešte aj v pondelok.

Hackeri sa navyše nabúrali do mailu Šibanovej zástupcu Grigorija Melkonjantsa, čím sa dostali k osobným údajom všetkých pozorovateľov organizácie. „Myslíme si, že budú v represiách pokračovať. Som si istá, že je to FSB,“ uviedla Šibanová.

Federálna bezpečnostná služba (FSB) je nástupkyňou obávanej sovietskej tajnej služby KGB. Premiér Vladimir Putin, bývalý agent KGB, ktorého Jednotné Rusko zvíťazilo v parlamentných voľbách, viedol FSB za prezidenta Borisa Jeľcina.

Podľa riaditeľky Golosu jej podozrenia potvrdzuje aj jej sobotné zatknutie na moskovskom letisku Šeremetevo. Lilju Šibanovú zadržali na 12 hodín po tom, ako bezpečnostným zložkám odmietla dať „skontrolovať“ svoj laptop. Ten jej napokon aj skonfiškovali. „Videla som zmätené tváre colných úradníkov, ktorí museli neustále bežať za roh na telefonické konzultácie. Títo ľudia chápali ešte menej, čo sa deje, ako ja,“ uviedla.

Golos sa chce teraz spojiť s ďalšími skupinami, ktoré obťažuje FSB, pretože boj organizácie samotnej považuje Šibanová za zbytočný.

Putin zaznamenal najhorší prepad od Kursku, píše BBC

Na prepad volebného zisku ruskej vládnej strany premiéra Vladimira Putina v nedeľňajším parlamentných voľbách reagujú aj britské médiá. Spravodajca britskej stanice BBC v Rusku
Bez názvu
Foto: SITA/AP

hovorí o prepade Putinových preferencií podobnom tomu, aký sa odohral po tragédii v roku 2000, keď sa potopila jadrová ponorka Kursk.

Autor komentára síce podotýka, že Rusi svojho premiéra neobviňujú z korupcie a ekonomickej stagnácie, no volebný výsledok Jednotného Ruska vrhá na neho ako šéfa strany zlé svetlo.

Podľa denníka Daily Telegraph výsledky volieb síce neohrozia Putinove prezidentské ambície, no bude potrebné niečo zmeniť, ak chce zostať dominantnou postavou v krajine. Strane, ktorá kontroluje všetky oblasti moci, by sa takéto veci nemali stávať, dodáva komentár Telegraph.

Podľa denníka The Times sa však ľahko môže stať, že prezident a volebný líder Jednotného Ruska Dmitrij Medvedev sa stane Putinovým obetným baránkom, keďže sa údajne prejavil ako slabý prezident.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dmitrij MedvedevVladimir Putin