BRUSEL 12. septembra (WEBNOVINY) – V piatok vstúpili do platnosti prísnejšie sankcie Európskej únie proti Rusku. Stalo sa tak po ich zverejnení v oficiálnom vestníku EÚ.
Deň predtým sa na ich podobe dohodli zástupcovia všetkých 28 členských krajín Únie. Dôvodom je situácia na Ukrajine.
Putinovi sa zdajú byť sankcie ‚trochu čudné‘
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok skritizoval ako „trochu čudné“ najnovšie sankcie zo strany Európskej únie a Spojených štátov. Tie Moskvu obviňujú z posielania vojakov na východnú Ukrajinu, kde prebiehajú boje medzi proruskými povstalcami a armádou riadenou z Kyjeva. Putin však tieto obvinenia opakovane odmieta a nepriamo tak urobil aj v najnovšom piatkovom prejave.
„Pokiaľ ide o odvetné opatrenia, vláda nad nimi premýšľa,“ povedal šéf Kremľa v tadžickom Dušanbe na stretnutí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorej členmi sú okrem Ruska aj Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan. „Nebudeme škodiť sami sebe,“ dodal bez bližšieho spresnenia.
Najnovšie sankcie EÚ a USA zároveň označil za „trochu čudné“. „Keď sa situácia hýbe dopredu smerom k mierovému riešeniu, sú prijímané kroky namierené na prerušenie mierového procesu,“ uviedol Putin.
—-> TU.
Rusko viní Úniu z narušenia mierového procesu
Moskva najnovšie sankcie Európskej únie ostro skritizovala. Aj podľa vlády podkopávajú mierový proces na východe Ukrajiny. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého cituje tlačová agentúra Interfax.
„Prijatie podobného rozhodnutia vo chvíli, keď mierový proces začína byť stabilný… Znamená výber cesty, ktorá ruší mierový proces,“ uviedol Lavrov pre štátnu televíznu stanicu Kanál 1. Moskva podľa neho na tieto opatrenia zareaguje „pokojne“, avšak „adekvátne a s prihliadnutím na vlastné záujmy“.
Sankcie sú podľa Porošenka prejavom solidarity
Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že nové európske sankcie proti Rusku ukázali úroveň solidarity s jeho krajinou týkajúcu sa konfrontácie s Moskvou a proruskými separatistami. „Nikdy predtým som necítil takúto úroveň solidarity,“ povedal Porošenko na tlačovej konferencii v Kyjeve, kde spomenul tiež prísľuby podpory, ktoré dostal minulý týždeň počas summitu NATO vo Walese. „Cítim sa byť plným členom európskej rodiny,“ dodal.
Zdôraznil tiež nemôže existovať vojenské riešenie krízy na východe Ukrajiny a zopakoval svoju podporu decentralizačným opatreniam pre regióny. „Niet vojenského riešenia krízy. Aby sme krajinu udržali pohromade, potrebujeme decentralizáciu moci,“ povedal. Dodal však, že kľúčové rezorty ako bezpečnosť a zahraničná politika musia ostať v rukách centrálnej vlády.
Ukrajinský prezident tiež vyjadril nádej, že parlamenty Ukrajiny a Európskej únie budú schopné zosynchronizovať 16. septembra spoločnú ratifikáciu asociačnej dohody, ktorá umožní bližšie ekonomické a politické vzťahy medzi bývalou sovietskou republikou a EÚ.
