BRATISLAVA 19. septembra (WebNoviny.sk) – O post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ sa expredseda Siete Radoslav Procházka uchádza, lebo sa európskemu právu venuje dlhodobo. „Rozumiem mu a funkciu budem vedieť zastať tak, že Slovensku budem robiť dobré meno,“ sľúbil pri svojej prezentácii dnes pred Súdnou radou SR, ktorá jeho nomináciu odobrila. V tajnom hlasovaní získal 10 hlasov, dvaja členovia boli proti a piati sa hlasovania zdržali. Jeho protikandidát Ivan Rumana získal v tajnom hlasovaní štyri hlasy, jeden člen rady bol proti a 12 sa v jeho prípade hlasovania zdržali.
Súdna rada podporila Procházku na sudcu Všeobecného súdu EÚ
Na rokovaní rady chýbal Ján Kľučka a tak hlasovalo 17 členov. Bezprostredne po hlasovaní Procházka pre médiá uviedol, že si váži rozhodnutie rady a ďakuje jej za dôveru. Pripomenul, že ešte bude o jeho kandidatúre rozhodovať vláda a výbor Súdneho dvora. „To sú tie najkompetentnejšie množiny, ktoré k tomu vedia povedať svoje a posúdiť schopnosť človeka funkciu zastať,“ dodal. Dnešné vypočutie na Súdnej rade označil „za grilovanie“ a domáce kolá považuje za možno ťažšie ako to, čo ho prípadne bude čakať v Luxemburgu.
Chce vrátiť k tomu, čo bolo na začiatku jeho kariéry
Procházka ďalej pri prezentácii zdôraznil, že sa chce vrátiť oblúkom k tomu, čo bolo na začiatku jeho kariéry. Verí, že cez meandrovitú cestu sa dostane na miesto svojho určenia. Odmietol, že bezprostredným spúšťačom jeho záujmu o pozíciu dodatočného sudcu boli politické udalosti. Nechcel ale spresniť, kedy sa rozhodol kandidovať. Považuje to za súkromnú vec. Mandát sudcu Všeobecného súdu EÚ a mandát poslanca Národnej rady SR sú nezlučiteľné a tak v prípade, že by Procházka prešiel aj ďalším výberom, opustí slovenský parlament.
Odmietol, že post sudcu v Luxemburgu je pre neho akousi trafikou na základe politickej dohody. „Mohlo by sa to považovať za trafiku, ak by tam nebolo zázemie pre túto ambíciu. Moju odbornú pripravenosť ale nikto nespochybňuje,“ zdôraznil. Člen rady Jozef Vozár si však myslí, že politika Procházkovi v živote veľmi poškodila. Ak by kandidoval pred dvoma rokmi, nemal by s jeho kandidatúrou problém. Upozornil na prípad českého ministra spravodlivosti Petra Mlsnu z roku 2013, ktorý v Luxemburgu podľa neho práve pre politickú minulosť neprešiel.
Procházka si uvedomuje, že mu chýba priama sudcovská skúsenosť. Môže to byť vnímané ako istá nevýhoda, že nebol sudcom, no na pôde Súdneho dvora to podľa neho nehrá úlohu. Výbor Súdneho dvora, ktorý dáva odporúčania ku kandidátom, podľa Procházku skúma znalosti úniového práva a jazykovú vybavenosť. „Skúma predovšetkým schopnosť kandidáta viesť zmysluplnú konverzáciu vo francúzštine o agende Všeobecného súdu, o tom, čo má v portfóliu, čo tvorí to kolokvium medzi európskym súdom a vnútroštátnymi súdmi,“ dodal. Väčšina členov dvora nemá podľa Procházku za sebou sudcovskú skúsenosť. Zároveň uviedol, že ako poradca ústavného súdu sa naučil, čo znamená byť sudcom.
Priznal, že možno zanedbal svoju ochranu
Rovnako podľa neho negatívny vplyv na rozhodnutie poradného výboru by nemalo mať ani jeho pôsobenie v politike. Poukázal aj na to, že ministerka spravodlivosti bola vymenovaná za sudkyňu. „Moja profesijná kariéra je dlhšia ako moja politická a aj ako politik som sa venoval témam súvisiacim s právom,“ uviedol. Viackrát zopakoval, že za chyby, ktoré v politike urobil, sa ospravedlnil. Priznal, že možno zanedbal svoju ochranu a obranu pri obvineniach z klamstiev. Považoval za mrhanie času obrátiť sa na súdy, aby niekto zarobil na trovách a on zarobil odškodné. „Nevenoval som tomu energiu, čas a ani pozornosť, asi to bola chyba,“ dodal.
Predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková po voľbe pre médiá skonštatovala, že rešpektuje rozhodnutie kolektívneho orgánu, ktorý v tajnom hlasovaní rozhodol. Na otázku, či nebude pre Slovensko blamážou Procházkovo zvolenie, ktorý je aktívny politik, povedala, že Súdna rada si plní svoje zákonné povinnosti a ponúkajú kandidáta. „Na ťahu je teraz vláda a európske súdne orgány. Nevidím do hláv v Luxemburgu, ktoré o tom rozhodujú, ale je viacero poznatkov z iných krajín, kde tento problém nerezonoval,“ dodala šéfka Súdnej rady.
V súčasnosti pôsobí ako poslanec a vedúci katedry
Radoslav Procházka v súčasnosti pôsobí ako poslanec Národnej rady SR a vedúci katedry Teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. V minulosti pôsobil aj ako vedúci Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, bol zástupca SR pred súdmi EÚ v rokoch 2004-2006 a právnym poradcom Delegácie Európskej komisie (2002-2004). Zastával aj funkciu poradcu Ústavného súdu SR (2001-2002), robil tiež pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnú helsinskú federáciu.
Jeho protikandidát sudca Najvyššieho súdu SR Ivan Rumana pri prezentácii zdôraznil, že absolvoval polročnú stáž na Súdnom dvore Európskej únie od septembra 2015 do februára tohto roka a práve na základe stáže sa rozhodol, že pokiaľ bude možnosť, bude kandidovať na post sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Ešte na úvod rokovania predsedníčka rady Jana Bajánková informovala, že neúspešný kandidát z predchádzajúcej voľby Ján Mazák podal voči rade a jej predsedníčke sťažnosť na Ústavnom súde (ÚS) SR, ktorú 13. septembra senát ÚS SR na neverejnom zasadnutí odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Slovensko je posledná krajina, ktorá ešte neobsadila post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Tieto miesta vznikli v rámci reformy a rozširovania súdu a počítalo sa s tým, že noví sudcovia budú zaradení do senátov a pracovať začnú od septembra. Od Slovenska sa očakávalo, že na tento post navrhne ženu. Jednu kandidátku, Máriu Patakyovú, nám v Luxemburgu odmietli pre neznalosť francúzštiny – pracovného jazyka súdu, v júni zas kandidát Ján Mazák nezískal dostatok hlasov členov Súdnej rady SR. Na jeho predloženie vláde chýbal v 18-člennej rade jeden hlas.
