Najviac by mal dostať rezort školstva
Najväčší balík peňazí z jednotlivých ministerstiev by podľa prvého návrhu rozpočtu malo tak ako po minulé roky dostať školstvo. Podľa návrhu rozpočtu by ministerstvo školstva malo v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom 2,434 mld. eur, čo v porovnaní s tohtoročným rozpočtom znamená nárast zdrojov o 4,8 %. Rozpočtované výdavky druhého v poradí, rezortu dopravy, oproti tomuto roku rastú o 12,9 % na 2,126 mld. eur.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok sú rozpočtované na úrovni 18,443 mld. eur, čo znamená medziročný nárast o 8,8 %. Po rezortoch školstva a dopravy tretí najväčší podiel z jednotlivých ministerstiev pripadá na rezort práce so sumou 1,962 mld. eur. Výdavky v tomto rezorte by tak mali medziročne klesnúť o 2,4 %. Naopak, štvrté v poradí, ministerstvo zdravotníctva, by si malo mierne polepšiť, o 1,9 % na 1,429 mld. eur.
Pri celkových rozpočtovaných príjmoch na úrovni 15,27 mld. eur by štát mal podľa návrhu ministerstva financií v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,172 mld. eur. To by oproti tohtoročnému rozpočtu znamenalo zníženie schodku o 637,6 mil. eur. Schodok verejných financií ako celku, v rámci ktorých tvorí štátny rozpočet podstatnú časť, by tak mal v budúcom roku dosiahnuť 3,8 % hrubého domáceho produktu, čím by sa naplnil pôvodný konsolidačný plán vlády. Ten hovorí o postupnom znižovaní schodku verejných financií až pod maastrichtské tri percentá v roku 2013.
V nasledujúcich dňoch by o nich mali diskutovať experti koaličných strán v pracovnej skupine, ktorá by mala rokovať na úrovni ministerstva financií. Podľa premiérky Ivety Radičovej by mali experti rokovania uzavrieť do dvoch týždňov a koaliční lídri by sa k rozpočtu mali opäť vrátiť 7. septembra.
Premiérka po rokovaní Koaličnej rady zopakovala, že základnou prioritou je konsolidácia verejných financií. „Dali sme si záväzok znižovať deficit, svoj záväzok splníme,“ vyhlásila. Tvrdí, že znižovanie deficitu podľa návrhu ministerstva financií ide najmä cestou šetrenia výdavkov. „Nechceme zaťažovať občanov, skresávame výdavky štátu priam na kosť,“ konštatovala.
Ministri pýtajú viac
Toto tvrdenie však nemusí platiť práve po ďalších koaličných rokovaniach o prioritách jednotlivých rezortov. Ministri totiž pýtajú viac, ako im v prvom návrhu načrtol minister Mikloš. Ak sa im zvýšenie zdrojov podarí presadiť, budú sa zrejme musieť zvyšovať niektoré dane. „Návrh ministerstva financií, s ktorým sa plne stotožňujem, nenavrhuje zvyšovanie daní, ale zároveň hovorí, že pokiaľ niektoré rezorty budú trvať na tom, že potrebujú viac finančných prostriedkov, tak nie je iná cesta, ako zvyšovanie príjmovej stránky rozpočtu,“ povedala Radičová.
Hospodársky rast je príliš optimistický
Tieto zmeny však nemusia byť posledné, ktoré sa v rozpočte udejú. Skutočnosť, na ktorú upozorňovali ekonómovia a pripúšťal aj minister Mikloš, že rozpočet je postavený na príliš pozitívnych makroekonomických rámcoch, konštatovala aj premiérka Iveta Radičová „Prognóza hospodárskeho rastu je nastavená príliš optimisticky. Nová prognóza a odhad by mala byť k dispozícii o niekoľko týždňov a samozrejme bude zohľadnená a zapracovaná do výslednej podoby štátneho rozpočtu,“ konštatovala.