BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Senzačnou bronzovou medailou Pavla Hurajta v pretekoch mužov na 15 km s hromadným štartom slovenskí biatlonisti na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri unikátne skompletizovali zbierku cenných kovov slovenskej výpravy.
Agentúru SITA preto zaujímalo, čo na takýto vzácny medailový zásah hovoria bývalí úspešní reprezentanti, ktorí na olympiádach tiež získali jednu z medailí. Verili vôbec v to, že po historickej zlatej medaile Anastasie Kuzminovej v šprinte na 7,5 km sa slovenským pretekárom v súčasnej silnej konkurencii podarí vybojovať celú kolekciu olympijských medailí?
Ján Zachara, víťaz v boxe v hmotnostne kategórii do 52 kg na OH 1952 v Helsinkách:
„Úspechy slovenských športovcov na zimnej olympiáde v Kanade, to je niečo prekrásne. Sú to výsledky, ktoré nám všetkým robia veľkú radosť. Ja osobne najviac obdivujem tých športovcov, ktorí musia pri svojom výkone predviesť nie iba fyzickú silu, ale aj morálne a vôľové vlastnosti. A biatlon takým športom je. Preto som rád, že sa Slovákom na olympiáde práve v ňom tak darí. Je to naozaj pekné. Samozrejme, že som veril. Veď pri každom odchode našich športovcov na olympiádu predsa veríme, že niekto z nich nejakú medailu prinesie. V kútiku duše im to aj prajeme. Olympiáda je však výnimočná v tom, že na nej môže aj vysoký favorit vybuchnúť, alebo, ako sa hovorí, vyhorieť. Ale na druhej strane môže na nej niekto z tých menej známych športovcov aj prekvapiť. Som rád, že my zatiaľ patríme medzi tie krajiny, z ktorých športovci prekvapujú. Pre našu malú krajinu je to veľmi dobrá reklama v celom svete. Niekto by síce mohol povedať, že Kuzminová bola naposledy iba ôsma. Ale ja si vysoko vážim aj ôsme, aj desiate, aj štrnáste či šestnáste miesto. Veď na olympiádu ide veľmi veľa športovcov, aby boli čo najlepší. A medailu chce minimálne tridsať pretekárov z každého športu, v ktorom sa na zimnej olympiáde súťaží. Preto tri medaily pre Slovensko sú veľmi vzácne. Osobne mám z nich veľkú radosť.“
Anton Tkáč, víťaz šprintu v dráhovej cyklistike na OH 1976 v Montreale:
„Je to obdivuhodné, čo biatlonisti na zimnej olympiáde vo Vancouveri predvádzajú. Sú to fantastické výkony a výsledky. Skutočne som rád, že sa biatlonistom na ZOH podarilo získať z každej medaily po jednej. Veľkú radosť nám urobila najmä Anastasia Kuzminová, ktorá svojím zlatom a striebrom usmernila ďalší vývoj v biatlone. Teší ma, že medailu má aj Pavol Hurajt, ktorého veľmi dobre poznám. Viem, aký je to bojovník, čo všetko v príprave na olympiádu urobil. Hurajt sa o medailu z veľkého podujatia usiloval už roky. Preto ma teší, že mu to konečne vyšlo. Nechcem, aby to niekto chápal ako prihrievanie si polievočky v rezorte Ministerstva obrany SR, ale na jeho úspechu sa ukázalo, aké je dôležité, keď je športovec zaradený do nejakého funkčného systému, v ktorom je poriadok a kde sú určené presné pravidlá hry. Pavol Hurajt je od januára vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica a na jeho tohtoročných výkonoch to vidieť. Oproti minulým rokom sa teraz môže úplne koncentrovať na biatlon, nemusí riešiť veci okolo. Nemusí sa zaoberať rôznymi mimošportovými starosťami. Keďže v živote som bol na niekoľkých olympiádach – a nie iba ako aktívny športovec – viem, čo dokáže s výpravou urobiť úspešný vstup do nej. Zažil som okamihy, keď výborný výsledok – ako teraz Kuzminovej zlato a striebro – dokázal totálne vyburcovať všetkých bez rozdielu. Každý športovec v tej ohromnej eufórii si totálne siahol na dno svojich síl a na olympiáde dosiahol výsledok, ktorý by za normálnych okolností neurobil. Preto je výborné, že Kuzminová to z nášho pohľadu tak ideálne odštartovala. Verím, že táto eufória nám ešte nejakú medailovú radosť prinesie. Veď aj hokejisti zatiaľ hrajú výborne. Verím, že sa dostanú vysoko. Zaslúžili by si to.“
Jozef Pribilinec, víťaz chôdze na 20 km na OH 1988 v Soule:
„Podľa mňa biatlonisti ešte nepovedali posledné slovo. Ja som im ešte jednu medailu predpovedal. Najskôr som síce tvrdil, že budú tri, no potom som to zmenil na štyri. Z čoho pramenila moja viera v takú bohatú medailovú žatvu? Z dvoch prameňov. Jednak ma biatlon ako šport zaujíma a trochu sa v ňom dokážem orientovať – a tiež som im veril. Predpokladal som, že Kuzminová získa dve medaily, jednu pridajú muži a ešte jednu niektorá zo štafiet. A potom nehovorme o kompletnej zbierke, lebo jednu ešte pridajú hokejisti. Ja im verím. Mužstvo je zložené veľmi dobre. Máme síce skúsený tím, ale jeho devízou je, že sú v ňom hráči, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť. Je síce pravda, že na Slovensku hneď pri prvom neúspechu každého zatracujeme a znosíme ho pod čiernu zem, ale ja som v tomto smere optimista. Hokejisti prinesú z Kanady medailu.“
Michal Martikán, dvojnásobný víťaz vo vodnom slalome v kategórii C1 na OH 1996 v Atlante a OH 2008 v Pekingu, strieborný na OH 2000 v Sydney a OH 2004 v Aténach:
„Je to fantázia, keď sa takto pekne podarí dať dokopy celá kolekcia medailí. A keď sa to na olympiáde podarí slovenským športovcom, tak to už nemá chybu (smiech). Som rád, že Slováci na tejto zimnej olympiáde dokazujú to, čo málokto pred ich odchodom do Kanady čakal. Možno niekto o tom aj tajne sníval, no nahlas to nikto dopredu nepovedal. Alebo nechcel povedať… Myslím si, že biatlonisti vo Vancouveri ukázali obdivuhodnú pripravenosť a mimoriadne dobre načasovanú športovú formu. Z ich výsledkov mám radosť. Samozrejme, že teraz sa nám už dobre hovorí, že kto čo čakal, v čo veril a podobne. Ale ja si myslím, že Slováci na tejto olympiáde, pokiaľ ide o medaily, nepovedali ešte posledné slovo. Ešte sa v tomto smere v Kanade môže všeličo stať. Aj keď v športe nikdy dopredu neviete, ako sa úsilie o medailu skončí, čo všetko sa pri tom prihodí… Ale slovenská medaila na ZOH 2010 ešte môže byť… Kto by ju mal získať? Tak asi tí športovci, ktorí doteraz do olympijských súťaží ešte nezasiahli. Alebo tí, ktorých preteky ešte iba čakajú, alebo tí, ktorí ešte na zimnej olympiáde neskončili svoj turnaj (smiech). Samozrejme, mám svojich favoritov. Ale nahlas to nepoviem, aby som to nezakríkol. Nechajme sa radšej prekvapiť. Vtedy to bude určite krajšie.“
Jozef Lohyňa, bronzový v zápasení voľným štýlom v hmotnosti do 82 kg na OH 1988 v Soule:
„Samozrejme, že sú to super výsledky, ktoré nám urobili veľkú radosť. Obaja medailisti podali vo svojich súťažiach obdivuhodné výkony. A nie iba v tých, v ktorých získali medaily. Ale vo všetkých, v ktorých doteraz štartovali. Olympiáda ich zastihla vo výbornej forme, čo sa odrazilo aj na ich perfektných výsledkoch. Je dobré, že takých športovcov máme. Či som veril v ich kompletnú medailovú zbierku? To nie je otázka viery či neviery. Anatasia Kuzminová zabojovala fantasticky v prvej súťaži, v ktorej získala zlato. Ja som ju však obdivoval aj počas jej druhého vystúpenia. U nej oceňujem najmä to, ako dokázala všetky emócie z predošlého víťazstva udržať pod kontrolou a v ťažkých stíhacích pretekoch vybojovať ďalšiu medailu. Bol to veľký výkon. To nedokáže hocikto. Klobúk dolu pred ňou, že zvládla tú obrovskú eufóriu okolo seba. U Hurajta by som zasa ocenil fakt, že po 5., 7. a 16. mieste predsa ešte dokázal zabojovať o medailu. Že sa k tomu v nabitom olympijskom programe dokázal vyburcovať. Z jeho strany bolo výborné, že naplno využil výbornú formu, s ktorou do Vancouveru prišiel, a dokázal sa v silnej konkurencii presadiť, čo nebolo vôbec jednoduché. Základom jeho úspechu bola bezchybná streľba, čo v takej dramatickej súťaži je naozaj obdivuhodné. Je to veľký bojovník. Jeho preteky som prežíval naplno, lebo sa mi páčil spôsob, akým o tú olympijskú medailu usiloval zo všetkých síl. V najdôležitejších pretekoch kariéry sa prejavil ako mimoriadne silný bojovník a neuveriteľný srdciar, ktorý s vypätím všetkých síl svoju bronzovú medailu udržal, hoci súperi ho v závere pretekov tvrdo doťahovali. Z jeho strany to bol obdivuhodný výkon.“
SITA