Je prezidentská kandidatúra vrchol Vašej politickej kariéry?
Pprezidentská kandidatúra je služba priateľom, ktorí má o ňu požiadali. Nikdy som neuvažoval pri vstupe do politiky, čo by mal byť jej vrcholom. Vstupoval som do nej vo veľmi malej strane, ktorá nebola parlamentnou a ktorá bojovala o prežitie. Keď som sa potom dostal do Demokratickej strany, zlúčením tejto strany so starou Demokratickou stranou ešte vtedy živého doktora Martina Kvetka, tak som to opäť považoval za službu značke, ktorú si myslím si slušní Slováci historicky mohli pamätať a ctiť. To, že sa stane, že ma priatelia požiadajú, aby som kandidoval na prezidenta rozhodne nebolo vopred plánované. Kandidatúru beriem ako poskytnutie alternatívy časti voličov, ktorí si možno myslia, že by som pre nich mohol predstavovať alternatívu. Nerozmýšľam nad tým ako nad vrcholom.
Keď vravíte o službe, nedá sa to vnímať, ako služba ťahať značku SaS, ktorá je rozpadom strany poškodená a devalvovaná?
Objektívny pozorovateľ, ktorý sa pozerá na to, čo SaS vo svojej krátkej histórii urobila, aká aktivita za ňou bola, čo reprezentuje predovšetkým na poli ekonomického myslenia a čo dnes napríklad reprezentuje nezaslúžene a hanebne opľúvaný a okopávaný Ľubomír Galko, tak by mu malo byť jasné, že tá strana si zasluhuje svoje miesto pod slnkom a že je minimálne tak dobrá, ak nie lepšia, ako všetky iné strany, o ktorých sa neuvažuje ako upadajúcich.
Teda máte pomôcť ťahať značku SaS znova hore?
Rozhodne si nemyslím, že strana visí na mojom ťahaní hore. Ale áno, môžem povedať i to, že v zásade nemám rád nespravodlivosť. Je pre mňa cťou slúžiť tomu, že zoskupenie, kde sme sa s Ľubom Galkom a s priateľmi ocitli našou voľbou a rozhodnutím, stojí za to pomôcť.
Neobávate sa fiaska v prezidentských voľbách na budúci rok?
Nikdy v živote som nevstupoval do akéhokoľvek zápasu pod zorným uhlom, či to bude fiasko, alebo to bude víťazstvo. Takmer nikdy som nekandidoval zo zaistenej pozície. Hádam až na prvé voľby SDK, keď sme porazili mečiarizmus, tak som bol na mieste, ktoré bolo vopred voliteľné, ako sa ukázalo. Inokedy som kandidoval v zásade v štruktúrach, ktoré boli málo pravdepodobne zvoliteľné, alebo na miestach, ktoré boli nezvoliteľné. Keď sme sa dohodli s Mostom-Hídom a ako štrnásti členovia OKS sme kandidovali na jeho kandidátke, tak som kandidoval preto, lebo som si myslel, že pre budúcnosť Slovenska je dobré ukázať, že Slováci a Maďari môžu aj bez nenávisti kráčať vedľa seba. Bol som ochotný tomu slúžiť i ako štyridsiati tretí kandidát strany, ktorej hrozilo to, že vôbec do parlamentu nepostúpi. Strana bojovala o 5 percent, teda o 8 poslancov. Ja som bol štyridsiaty tretí. Predstava, že budem v parlamente dva dni pred voľbami, keby mi to niekto povedal, tak si poviem, že by snáď sa mal uzemniť. A stalo sa. Ale ani vtedy, ani inokedy som nekandidoval preto, lebo som chcel mať istý flek, pretože tie miesta neboli takmer nikdy isté. Vždy to bola otázka voľby ľudí, ktorým som vďačný a ktorých si vážim, že vidia veci tak ako ja. Nikdy som si o nich nemyslel, že ich bude drvivá väčšina.
Aká je vaša ambícia v tomto volebnom súboji?
Byť k dispozícii voličom, ktorí ma vidia ako alternatívu.
Čiže kandidatúru vnímate olympijsky? Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa?
Celý svoj politický život vnímam olympijsky, ale táto veta je trošku deformovaná. Nie je dôležité zvíťaziť, ale čestne zápoliť. Teda človek nesmie ísť do zápasov len vtedy, keď si je istý víťazstvom. Ja som zvedavý ako sa rozhodne premiér. Pretože si viem živo predstaviť, že on rozmýšľa opačným spôsobom. Pôjde do toho, ak je pomerne isté víťazstvo a nechce riskovať prehru. Z mojej pozície a z mojej politickej tradície a životných postojov viem, že vždy zrejme budem kandidátom možno menšej časti kriticky uvažujúcich, veľmi neľahko sa rozhodujúcich ľudí, ktorí ak sa pre mňa rozhodnú, tak ma budú voliť. Ale ešte raz hovorím, nejdem do zápasu s tým, že ponúkam víťaza bezpodmienečne. Idem do zápasu s tým, že ponúkam myšlienkový a hodnotový svet, ktorý je pre niekoho tým, ktorý on chce. To vidím ako povinnosť.
Nepomáhate trošku a to myslím teraz všetkých kandidátov napravo, ktorí sa objavujú, Ficovi. Nezľahčujete mu cestu?
Nemyslím si to.
Nemal by stáť proti nemu len jeden?
Naopak, som presvedčený, že toto je lepšia metóda aj keby ich bolo desať.
Prečo?
Pretože ľavicový volič poslúchne odporúčanie svojho lídra, svojho vodcu. Lebo je taký z podstaty veci, je navyknutý poslúchať. Pravicový volič je kritický a keby sa i relevantné politické strany dohodli na jednom kandidátovi, tak sa jednoducho ukáže, že pravicový volič je rôzny, má rôzne postoje k rôznym veciam a nedá si diktovať. Domnievam sa teda, že je oveľa lepšie, ak bude mať spektrum pravicových voličov k dispozícii taký počet kandidátov, aby každý pokiaľ možno, mal pocit, že tam má toho svojho a prišiel v prvom kole odovzdať hlas tomu, ktorého on považuje za najlepšieho bez toho, aby mu to nariadili alebo výrazne vnucovali lídri politických strán. Ak je tam pre každého ten jeho kandidát, tak je to mobilizujúcejšie ísť a odovzdať svojmu kandidátovi hlas. A ak sa za takýchto okolností vygeneruje v pravej polovici spektra jeden kandidát, tak je opäť pre mňa i ako voliča prirodzenejšie, že ak sme vo férovom, a keď ste spomenuli olympijskom, čestnom zápolení na pravej polovici spektra, vygenerovali jedného kandidáta, i keď ním samozrejme nebudem možno ja, tak pôjdem s dobrým pocitom rozhodnutý podporiť toho kandidáta, ktorý vyšiel z nevnúteného, nenariadeného, čestného, férového zápolenia.
Čiže to je ten priestor medzi prvým a druhým kolom…
Ešte jednu výhodu to podľa mňa má. Nikto z voličov pravice, ak bude dostatočne pestrá ponuka, by nemal zostať doma a tým pádom je istá garancia, že celkový počet voličov na pravej časti spektra bude taký, že neumožní kandidátovi ľavice automaticky hladké víťazstvo v prvom kole. Pretože si viem živo predstaviť, že medzi voličmi pravice sú takí, že ak by vodcovia pravicových strán naznačili jedného kandidáta, tak si nezanedbateľná časť, podobne to bolo v prípade Eduarda Kukana alebo Magdy Vášáryovej, povie tak to teda mne oni rozkazovať nebudú, a prípadne zostane doma. A v tomto zmysle je táto ponuka i matematicky pre mňa spravodlivejšia a otvorenejšia a aj mobilizujúcejšia.
