BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) – Parlament by mal podľa podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) pristúpiť k voľbe nového generálneho prokurátora.
Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, akt voľby generálneho prokurátora sa končí rozhodnutím prezidenta, či vymenuje, alebo nevymenuje navrhnutého kandidáta.
,„Ústavný súd potvrdil mandát prezidentovi, že ak má dôvody na nevymenovanie, nemusí vymenovať kandidáta, ktorý bol zvolený v NR SR. Jozef Čentéš nebol regulárne a podľa zákona zvolený za generálneho prokurátora a prezident mal vážne dôvody ho nevymenovať. Preto sa akt ukončil nevymenovaním a NR SR by mala pristúpiť k voľbe nového generálneho prokurátora,“ povedala Zmajkovičová.
Zmena rokovacieho poriadku
Zmajkovičová zároveň upozornila, že uznesenie o voľbe Čentéša zo 17. júna 2011 z 15 overovateľov podpísalo len šesť, čiže deviati poslanci zápisnicu nepodpísali.
„Rukou je v nej dopísané, že žiadny z overovateľov nevzniesol námietky k priebehu voľby. Ako je potom možné, že ak nikto nevzniesol námietky, deviati zápisnicu nepodpísali?“ opýtala sa s tým, že overovatelia zrejme nepodpísali zápisnicu preto, lebo k priebehu voľby mali výhrady.
Tu vidí Zmajkovičová priestor na zmenu rokovacieho poriadku. Podľa nej treba jednoznačnejšie určiť úlohu overovateľov pri tajných voľbách. „Treba tiež doplniť volebný poriadok pri tajných voľbách. Je potrebné zadefinovať, či tajná voľba prebehla regulárne, ak overovatelia zápisnicu o voľbe nepodpíšu,“ uviedla podpredsedníčka NR SR.
Povinnosťou overovateľov je podľa volebného poriadku dohliadať na priebeh tajného hlasovania. Pred hlasovaním je ich povinnosťou skontrolovať volebnú schránku a správnosť vytlačených hlasovacích lístkov. Následne poslancom tieto lístky vydávajú. Po skončení volieb zisťujú výsledky hlasovania. Overovatelia majú právo posudzovať platnosť hlasovacieho lístka. Po voľbách podpisujú zápisnicu. Ak ju odmietnu podpísať, majú uviesť dôvody, prečo ju nepodpísali.
Čentéš podľa Zmajkovičovej nemá morálne právo byť generálnym prokurátorom, pretože generálny prokurátor má dohliadať na zákonnosť, pričom Čentéšou osobou boli vydieraní poslanci vtedajšej koalície. „Čentéš je len figúrkou v rukách bývalých vládnych politikov,“ konštatovala.
Video: Poslanci zvolili Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (17. júna 2011)
Čentéš to považuje za fabuláciu
Jozef Čentéš kategoricky odmieta tvrdenia podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej, ktorá pre agentúru SITA uviedla, že „Čentéš je len figúrkou v rukách bývalých vládnych politikov„.
„Uvedené tvrdenie považujem za snahu o poškodenie mojej dobrej povesti a za nepodloženú fabuláciu, ktorá je úplne mimo reality,“ bráni sa Jozef Čentéš v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol advokát Peter Kubina.
Zmajkovičová tiež tvrdí, že Čentéš nemá morálne právo byť generálnym prokurátorom, pretože generálny prokurátor má dohliadať na zákonnú povinnosť, pričom Čentéšovou osobou boli vydieraní poslanci vtedajšej koalície. Jozef Čentéš naopak v stanovisku tvrdí, že s politikmi sa stretáva iba pracovne či oficiálne pri plnení služobných povinností prokurátora. Dodal tiež, že so žiadnymi politikmi neudržiava osobné kontakty, nie je a ani nikdy nebol záujmovo ani inak s nimi prepojený.
„Nikdy som nezastával žiadnu politickú funkciu. Žiadnemu politikovi ani inej spoločensky vplyvnej osobe nie som ničím zaviazaný,“ povedal Čentéš.
Ďalšia voľba zatiaľ nebola
Parlament zatiaľ k novej voľbe generálneho prokurátora nepristúpil. Opozícia žiadneho kandidáta navrhnúť nemieni, pretože za riadne zvoleného kandidáta považuje Jozefa Čentéša.
Smer-SD zas nezískal súhlas s kandidatúrou od Jaromíra Čižnára, ktorého Rada prokurátorov označila ako najvhodnejšieho kandidáta na zvolenie za generálneho prokurátora.
Čižnár má záujem počkať s prejavením súhlasu so svojou kandidatúrou, až kým ústavný súd nerozhodne o tom, či pozastaví alebo nepozastaví voľbu kandidáta na generálneho prokurátora.
Ten namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom v súvislosti s prezidentovými argumentmi, pre ktoré ho nevymenoval za generálneho prokurátora.
Sťažnosť obsahuje aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia, aby sa v Národnej rade SR nekonala nová voľba generálneho prokurátora, kým ústavný súd nerozhodne vo veci samej.