BRATISLAVA 11. júna (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič vrátil do parlamentu novelu Trestného zákona, ktorou sa mal rozšíriť okruh druhov osobitných motívov, pre ktoré sa zvyšujú tresty aj o spáchanie trestného činu z nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Prezidentovi v zákone chýba zvýraznenie ochrany ďalších spoločenských skupín.
V súčasnosti zákon pozná dve skupiny osobitných motívov, ktoré súvisia s rôznymi druhmi nenávistí. V prvej skupine ide o prípady, ak je cieľom trestného činu podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre náboženské vyznanie.
Takýto istý sumár nenávisti ako osobitných motívov platí aj pre prípady, v ktorých je spáchanie trestného činu zámienkou pre vyhrážanie. Vo všetkých prípadoch tejto prvej skupiny je podmienkou verejné podnecovanie. V druhej skupine sa za osobitný motív považuje spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti.
Prezident nechce nižšie tresty za drogy
Novela mala priniesť rozšírenie osobitných motívov o spáchanie trestného činu z nenávisti pre sexuálnu orientáciu bez toho, aby bolo potrebné takýto čin spáchať verejne. Podľa hlavy štátu je nesporné, že v prípade ochrany práv menšín je potrebné prijatie vhodnej právnej úpravy, a to aj prostriedkami trestného práva.
„Na druhej strane však zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu rodu, ktoré neboli spáchané verejne,“ vysvetlil prezident v zdôvodnení, ktoré poskytol hovorca Marek Trubač.
Prezidentovi sa nepozdáva ani spôsob, akým má novela znížiť spodnú hranicu trestnej sadzby pri drogových deliktoch zo súčasných štyroch na tri roky. Konkrétne by to platilo pre prípady prechovávania takého množstva drogy, ktoré mierne pokračuje 10-násobok obvyklej jednorazovej dávky. V prípade trojročnej sadzby je už možné uložiť namiesto väzenia podmienečný trest a probačný dohľad.
Rezort spravodlivosti argumentoval, že by sa tak nedostávali hneď do väzenia aj takí užívatelia, ktorí skôr potrebujú odbornú pomoc. Prezident hovorí, že s takým znížením sadzby nemôže súhlasiť. „Pretože by sa tak nezvýhodnili len držitelia takýchto látok, ktorí ich prechovávajú pre vlastnú potrebu, ale by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog,“ vysvetlil.
Desať rokov je príliš prísny trest
Prezidentom vrátená novela Trestného zákona okrem iného zavádza nové povinnosti v krízovej situácii, pri porušení ktorých bude hroziť odňatie slobody na dva až päť rokov.
Novelu namietali predovšetkým zdravotnícki pracovníci, pretože im prináša okrem hrozby väzenia aj pokutu od ministerstva zdravotníctva do výšky 3 300 eur a následne stratu registrácie v komore na desať rokov, ak počas núdzového stavu nenastúpia do služby.
Prezidentovi sa však desaťročné obdobie ako podmienka na obnovenie registrácie javí ako neprimerane prísna, a to aj napriek tomu, že ide o porušenie povinnosti počas krízovej situácie. Navrhuje preto poslancom schváliť zákon s tým, aby sa dĺžka vyradenia z komory, počas ktorej zdravotníci nemôžu vykonávať svoje povolanie, znížila z desiatich na dva roky.
Zdravotníci považovali sankcie za veľmi prísne, nesúhlasili s tým, aby im mohla byť bez rozhodnutia súdu zrušená registrácia v komore. Okrem toho namietali aj výšku pokuty, ktorá je podľa nich desaťnásobne vyššia v porovnaní s tou, ktorú môžu dostať ostatní občania. Podľa analýzy, ktorú si dali urobiť, novela zároveň predstavuje zásah do ústavou garantovaného práva zdravotníckych pracovníkov na štrajk, ktorý síce neruší, ale obmedzuje ho.
