BRATISLAVA 31. decembra (WENBOVINY) – Napriek tomu, že rozvojová pomoc Slovenska nie je svojím objemom veľká, sú jej činnosti a výsledky v partnerských krajinách vnímané veľmi pozitívne, tvrdí prezident Ivan Gašparovič. Pozitívne ohlasy na projekty našej rozvojovej pomoci sú najmä na západnom Balkáne a Ukrajine, ale aj v Moldavsku, Keni, Sudáne, Kambodži, Mongolsku a v Afganistane. „Je to najmä zásluhou jej efektívneho poskytovania založeného na poznaní miestnych pomerov a v súlade s potrebami partnerských krajín,“ uviedol pre agentúru SITA prezident. V Keni sme napríklad financovali vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, poľnohospodárstvo, dopady klimatických zmien, v Afganistane zdravotníctvo a vzdelávanie, v Mongolsku rozvíjanie malých a stredných podnikov.
Slovenská rozvojová pomoc sa podľa hlavy štátu sústreďuje na najzraniteľnejších a najchudobnejších. Ide najmä o južný Sudán, kde Slováci vzdelávajú deti aj dospelých. Ďalšie vzdelávanie je zamerané na prevenciu a boj s HIV/AIDS, maláriou a inými chorobami. V Keni, Etiópii, Kambodži, Vietname, Ugande či na Haiti Slovensko prostredníctvom rozvojových projektov poskytuje komplexnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť ľuďom, žijúcim s ochorením HIV/AIDS. „Sám som takéto pracovisko v Kambodži navštívil.“
Miléniové rozvojové ciele OSN
Samotné poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci ako finančného príspevku však podľa prezidenta nikdy nebude viesť k naplneniu Miléniových rozvojových cieľov OSN. „Preto musíme mať na mysli, že oficiálna rozvojová pomoc má slúžiť ako katalyzátor pri mobilizácii domácich zdrojov.“ Miléniových rozvojových cieľov OSN je osem – eliminácia chudoby a hladu, dosiahnutie základnej vzdelanosti, rovnosť pohlaví – posilnenie postavenia žien, zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia tehotných, porazenie chorôb ako malária či AIDS, ochrana životného prostredia, vytvorenie globálneho partnerstva pre rozvoj. Mali by byť naplnené do roku 2015, no zatiaľ je s tým celosvetový problém. Ich dosiahnutie podľa hlavy štátu „vo veľkej miere závisí od efektivity politík donorských, ale aj prijímateľských krajín.“ Efektívna politika však, ako ďalej tvrdí Ivan Gašparovič, „nie je možná bez dobrého vládnutia vrátane právneho štátu spoločne s efektívnym vzdelávaním, dostatočnou zdravotnou starostlivosťou, spoľahlivou dopravnou infraštruktúrou, rešpektom k ľudským právam a dôstojnosti mužov a žien, bojom proti korupcii a presadzovaním mieru a stability“.
Platforma mimovládnych rozvojových organizácií zverejnila v septembri 2010 svoju analýzu k miléniovým rozvojovým cieľom. Podľa tejto analýzy od roku 2003 z doteraz poskytnutých prostriedkov SR na bilaterálnu oficiálnu rozvojovú pomoc takmer 31,6 milióna eur išlo na projekty zodpovedajúce plneniu miléniových cieľov 10,1 milióna eur. Jeden z cieľov, globálne partnerstvo, zahŕňa aj odpustenie dlhov, čo v prípade Slovenska znamenalo ďalších vyše 64,7 milióna eur. Bilaterálna pomoc Slovak Aid od jej vzniku v roku 2004 do roku 2009 predstavovala 278 projektov a 78 mikrograntov. Z 356 projektov miléniové rozvojové ciele plnilo 82. Vláda SR však pri realizácii svojej rozvojovej politiky berie do úvahy nielen Miléniové rozvojové ciele OSN, ale aj svoje zahraničnopolitické priority, pripomenul Gašparovič.
Ako dodal, „Slovenská republika si uvedomuje, že neplní svoje záväzky prijaté medzinárodným spoločenstvom“. V roku 2005 sa SR totiž v rámci EÚ zaviazala, že sa bude snažiť poskytnúť rozvojovú pomoc vo výške 0,17% hrubého národného dôchodku do roku 2010 a 0,33% do roku 2015. V rebríčku plnenia medzi členskými krajinami EÚ je Slovensko na predposlednom mieste spolu s Poľskom, Rumunskom a baltskými krajinami, na poslednom mieste je Rumunsko. „SR musí konsolidovať svoje verejné financie a zároveň sa viac sústrediť na kvalitu pomoci, než jej finančnú výšku,“ dodal pre SITA prezident.