Čo sa vám podarilo v tomto volebnom období urobiť v prospech kraja?
Moja vízia bola plniť si počas celého volebného obdobia povinnosti, ktoré vyplývajú z legislatívy – starať sa o majetok Prešovského samosprávneho kraja, rozvíjať ho a urobiť ešte niečo navyše. Som presvedčený, že túto úlohu sme si vo všeobecnosti splnili. Necelé tri mesiace pred voľbami môžem s radosťou konštatovať, že sme dosiahli to, čo bolo naším zámerom, nič podstatné neostalo nedokončené. Tomu sa najviac teším. Počas týchto štyroch rokov sme mali celkom príjmy 661 mil. eur, z toho 331 mil. eur tvorili naše vlastné príjmy, 266 mil. eur bolo zo štátneho rozpočtu a 64 mil. eur predstavovali projekty. Spolu s našimi peniazmi sme do projektov cez štrukturálne fondy investovali takmer 69 mil. eur. Patríme medzi tie kraje, ktoré čerpali viac finančných zdrojov na projekty a investovali sme aj z vlastných peňazí viac ako 40 mil. eur. Tieto investície ostali v tomto regióne a dávali prácu najmä našim ľuďom, čím sme prispeli k zníženiu nezamestnanosti. Pritom žijeme v kraji, kde je nezamestnanosť jedna z najhorších na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že sa zníži, až keď bude dobudovaná cestná infraštruktúra. Práve snaživou prácou PSK, rôznym lobingom sa nám podarilo dostať diaľničný úsek Behárovce – Jánovce na mapu diaľničnej siete. Dnes už môžeme povedať, že diaľničná sieť v rámci PSK bude hotová do konca júna 2015. Verím, že to výrazne pomôže rozvoju regiónu.
Aká je kondícia PSK?
Keď som hovoril o tom, že sa nám podarilo investovať peniaze do nášho majetku – do ciest, školstva, sociálnych vecí, kultúry, tak ma veľmi teší, že sme najlepšie hospodáriacim krajom spomedzi všetkých ôsmich krajov na Slovensku. Vyplýva to z hodnotenia nezávislého Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Z ich porovnávania sme takto pozitívne vyšli za rok 2011 aj 2012. Finančné zdravie Prešovského kraja je označené za minulý rok ako „dobré“ a má hodnotu +1,8, za nami sa umiestnil Nitriansky kraj s koeficientom 1,6 a tretí bol Bratislavský kraj so skóre 1,2. Vypovedá to o tom, že sa snažíme s peniazmi hospodárne nakladať a využívať ich účelne pre potreby kraja.
A čo zadlženosť prešovskej župy?
Naša zadlženosť je v súčasnosti iba 50 eur na občana, čo je jedna z najnižších zadlžeností v porovnaní s ostatnými krajmi. Dlh nám vyskočil kvôli úveru, ktorý sme zobrali z Európskej investičnej banky hlavne na opravu ciest II. a III. triedy. Bolo to v čase, keď sme ich zdedili od štátu. Pri dĺžke 2500 km bolo v roku 2004 až 55 % ciest v dezolátnom stave. Teší ma fakt, že v rámci záverečného účtu si stále môžeme dovoliť previesť nejaké ušetrené peniaze do rezervného fondu, je to v priemere 6,5 mil. eur ročne. V roku 2010 to bolo menej, lebo sme išli dole s rozpočtom. V tomto roku je predpoklad, že prebytok hospodárenia a prevod do rezervného fondu bude až 10 mil. eur. Ako príklad dobrého hospodárenia uvediem, že sme bez dlhovej zaťaženosti zvládli roky, kedy nás postihli ničivé povodne a zosuvy pôdy. Aj dnes, keď máme problém so statikou jednej telocvične v Kežmarku, môžeme čerpať peniaze z rezervného fondu. Predpokladám, že ešte v tomto roku budú žiaci cvičiť v novej telocvični za približne 1 mil. eur.
Čo z vašich zámerov sa nepodarilo zrealizovať?
Hovoril som, že by bolo už načase dať peniaze aj nemocniciam. No nestalo sa tak. Našťastie, nemocnice fungujú a nevytvárajú dlhy. Bolo to tým, že sme museli škrtať výdavky. Rok 2010 bol najťažším zo všetkých 12. rokov, čo som vo funkcii predsedu kraja. Museli sme krátiť rozpočet o 7,8 mil. eur.
Nevyšiel ani projekt zábavného centra Vtáčie údolie, ktorý mal prilákať turistov. Ktorú oblasť cestovného ruchu chcete preferovať?
Pri projekte Vtáčie údolie sme vyšli v ústrety ambasáde, ktorá nás požiadala o spoluprácu. Také ponuky neprichádzajú každý deň, preto sme sa do projektu aktívne zaangažovali. Žiaľ, postupne sa nahromadilo veľa nepriaznivých okolností. V spoločnosti došlo k výrazným personálnym zmenám – jeden z pôvodných predstaviteľov spoločnosti zomrel, druhý ochorel, takže postupne sme rokovali s úplne inými ľuďmi ako na začiatku. Následne prišla ekonomická kríza, ktorá nepochybne ovplyvnila možnosti investora na prefinancovanie projektu. Projekt Vtáčie údolie sme považovali za impulz, ktorý by umožnil rozvoj regiónu, jeho zviditeľnenie a hlavne zvýšenie zamestnanosti. Žiaľ, nie všetko vyjde…. Ak chceme, aby k nám prišli turisti, v prvom rade je potrebné dobudovať cestnú infraštruktúru. Teraz nepoviem, či to má byť lyžovačka, alebo letná turistika. Ale všetko, čo máme, od Vysokých Tatier, cez Pieniny, Domašu až po Poloniny, je potrebné využiť. V cestovnom ruchu je veľa subjektov, čo sa v praxi ukazuje ako problém – dať ich dokopy a zosúladiť. Z našej pozície by sme sa mali čo najviac venovať propagácii a reklame Prešovského kraja.
Pred rokom ste dali ako prvý svoj podpis pod petíciu, ktorá bojovala proti rušeniu železničných spojov. Ako ste spokojný s dnešným grafikonom?
Nie som celkom spokojný s tým, čo sa podarilo dosiahnuť. Vidím to tak, že železničná doprava bude robiť problémy, ako to bolo niekedy so SAD-kami. Chýba integrácia medzi železničnou a autobusovou dopravou, lebo jedno má na starosti ministerstvo dopravy a druhé samosprávne kraje. Musím však skonštatovať, že došlo k určitému prehodnoteniu našich požiadaviek a na niektorých úsekoch sa pridali vlakové spoje. Nepodarilo sa presadiť, aby jazdil každý deň osobný vlak na trati Stará Ľubovňa – Lipany. Avšak železničné zastávky na tomto úseku sú mimo obcí a ľudia z toho dôvodu uprednostňovali autobusy. Myslím si, že zrušenie spojov sa už vžilo a nerobí to ľuďom veľký problém. Druhá nesplnená požiadavka bola denný priamy vlakový spoj z Prešova do Bratislavy a späť. Argument ministerstva dopravy bol ten, že pre cestujúcich do Košíc by bol nevýhodný a preto dostatočne nevyťažený. Táto požiadavka ostáva ešte otvorená.
Kedy bude sprejazdnená Kuzmányho ulica, bol to jeden z vašich sľubov.
My sme urobili dohodu s prešovskou radnicou, naše povinnosti sme si splnili. Urobili sme aj zmenu projektovej dokumentácie na základe požiadaviek dotknutých ľudí. Podali sme žiadosť o stavebné povolenie. Rozbehla sa súťaž na verejného dodávateľa. Toho roku by sa mali začať búracie práce. Pravdou je, že cesta nie je majetkovo vysporiadaná kvôli jednému majiteľovi, čo je úlohou mesta Prešov. Keď mesto vysporiada posledného majiteľa, s prácami sa môže začať v marci budúceho roka. Čo sa týka financií, bude to naša priorita, ak o tom budem ešte môcť rozhodovať.
Posledná kampaň bola podľa vášho vyjadrenia veľmi špinavá. Očakávate aj teraz, že sa to pred voľbami vyostrí?
Bohužiaľ áno. Myslím si, že keď chce ísť niekto kandidovať na župana, musí byť v regióne známy. Musí sa tu etablovať a fungovať celé štyri roky. Nemôže to byť človek, ktorého pred voľbami iba tak vytiahnu z klobúka. Potom príde a chce osloviť ľudí. Veľmi jednoduché je všetko skritizovať, nasľubovať hory – doly, ale oveľa ťažšie je to splniť. Zvlášť, keď kandidát nemá reálnu predstavu, čo samosprávny kraj môže a čo nie je v jeho kompetencii.
Kandidujete na post predsedu PSK po štvrtýkrát. Dáva vám to ešte nejaké nové výzvy, nepociťujete vyhorenie?
Dlho som rozmýšľal nad tým, či ešte kandidovať, alebo nie. Lebo po 12 rokoch môže človek nabrať určitý stereotyp. Ale sú tu ešte úlohy, ktoré chcem dotiahnuť. Keď som zistil, že sme podľa INEKO najlepšie hospodáriacim krajom a už roky nemáme problémy s financovaním, tak som si povedal, prečo to ešte raz neskúsiť. Iba kolega Belica a ja sme vo funkcii predsedu samosprávneho kraja od začiatku. A tieto dva kraje aj najlepšie hospodária. Niečo to znamená. Inšpirujúceho na tejto funkcii je stále veľa. Poznám región, obšliapal som si ho za tieto roky a musím povedať, že aj tak som ešte vo všetkých obciach nebol. Tých 642 obcí a 23 miest na ploche takmer 9 tisíc metrov štvorcových je veľa. Kto chce takýto región viesť, musí ho poznať a rozumieť jeho ľuďom. Toto je moja výhoda.
Takže nie je to pre vás už nuda?
Nuda určite nie. Prichádzajú chvíle, kedy sa toho nazbiera veľa a človek by so všetkým najradšej praštil. Ale stáva sa to v každej práci, či je to podnikateľ, alebo robotník. Sú dni, kedy sa nedarí, kedy sa nakopia problémy. Vtedy si urobím na deň pauzu a keď sa vrátim do úradu, za štyri hodiny urobím to, čo som nevedel vyriešiť za dva dni. A potom človeka jeho robota opäť teší.
Text a foto Kvetoslava Mudríková