Premiér Fico Grékom neverí, v hre je 82 miliárd eur

BRUSEL 13. júla (WEBNOVINY) – Lídri krajín eurozóny ďalšiu finančnú pomoc Grécku nateraz neodobrili, zaviazali ho však k množstvu domácich úloh a až po ich splnení sa bude hovoriť o prípadnej pôžičke z trvalého eurovalu.

Grécko by mohlo výmenou za splnenie všetkých podmienok dostať 82 miliárd eur. Ako uviedol po skončení mimoriadneho summitu slovenský premiér Robert Fico, počas dvoch týždňov majú Atény v parlamente schváliť sériu právnych predpisov.

Do 15. júla musia prijať zákony, ktoré sa týkajú zvýšenia dane z pridanej hodnoty a dôchodkového systému, vrátane neskoršieho odchodu do penzie. Následne do 22. júla by malo Grécko prijať aj zákony týkajúce sa občianskeho súdneho poriadku, ako i bánk a finančného trhu.

Cenný majetok Grécka bude pod kontrolou ECB a Komisie

Dlhé hodiny trvalo lídrom eurozóny rokovanie o jednom z najcitlivejších návrhov, a to o zriadení špeciálneho fondu. Do tohto fondu sa má zhrnúť cenný majetok Grécka v hodnote 50 miliárd eur, ktorý bude následne predaný a výnos bude použitý tak, že 25 miliárd eur pôjde na zaplatenie nákladov spojených s rekapitalizáciou bánk, 12,5 miliárdy eur na zníženie dlhu a ostávajúcich 12,5 miliárdy eur na investície v krajine.

Fond bude lokalizovaný v Grécku, ale bude pod kontrolou Európskej centrálnej banky a Európskej komisie. Fico hovorí o bezprecedentnom opatrení, ktoré je však podľa jeho slov výsledkom straty dôvery. „Možno, keby sa grécka vláda správala inak v minulosti, tak takéto tvrdé opatrenie nepríde,“ uviedol predseda vlády.

Bude to zázrak, ak Grécko naplní záväzky, povedal Fico

Zoznam toho, čo musí splniť vláda v Aténach, nekončí. Očakávajú sa opatrenia, ktoré sa týkajú privatizácie prenosovej siete, trhu práce, posilnenia bankového sektora a finančného trhu. Od Grécka sa žiada aj zoštíhlenie štátnej administratívy.

Grécko má podľa neho situáciu teraz vo svojich rukách a v najbližších hodinách a dňoch sa ukáže, ako vážne berie svoje záväzky.

„Atmosféra na rokovaniach bola tvrdá, ale akýkoľvek odklon od záväzkov, ktoré boli uložené v podobe domácich úloh, bude pre Grécko znamenať zastavenie ďalších úvah o tom, že by mohlo čerpať pôžičku z trvalého eurovalu,“ vyhlásil premiér.

Podotkol, že krajina musí obnoviť dôveryhodnosť, ktorá bola naštrbená referendom a rozporuplnými vyhláseniami.

To, čo očakávali od rokovaní, sa podľa Fica naplnilo, tvrdý postoj bol podľa neho nevyhnutný, pretože Grécko si ublížilo samo a ak očakáva finančnú spoluprácu, musí splniť svoje úlohy. Až keď to naplnia a európske inštitúcie potvrdia toto plnenie, stretnú sa ministri financií a zhodnotia, či boli záväzky naplnené. Rovnako sa posúdi cez inštitúcie Európskej únie prínos opatrení a až potom príde na rad niekoľko krajín, ktoré tento proces musia schváliť v národných parlamentoch. „Až potom môže vzniknúť mandát na rokovanie s gréckou vládou o tom, či Grécko bude môcť finančne spolupracovať s trvalým eurovalom,“ povedal Fico.

Foto: SITA/Diana Černáková

Slovenský premiér pripomína, že na rokovanie išiel s jasným mandátom, ktorý spočíval v tom, že výhod zotrvania Grécka v eurozóne je viac, ako nevýhod, ale túto líniu nebude presadzovať za každú cenu. Slovensko patrilo do skupiny štátov, ktoré mali najtvrdšie postoje voči Grécku, tvrdí. „Mandát, s ktorým som išiel do Bruselu, som naplnil na 100 percent,“ vyhlásil Fico. Za dôležité tiež považuje, že Grécku nebude odpustená žiadna časť nominálneho dlhu.

Lídri eurozóny rokovali o tom, či Grécku poskytnú ďalšiu finančnú pomoc 17 hodín. Summit začal v nedeľu popoludní, predchádzalo mu rokovanie ministrov financií dotknutých krajín, ktorí predostreli štvorstranový návrh. Práve ním sa celú noc zaoberali najvyšší predstavitelia krajín platiacich eurom. Rokovanie bolo prerušované prestávkami, počas ktorých spoločne sedeli nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande, grécky premiér Alexis Tsipras a predseda Európskej rady Donald Tusk.