Prvého septembra 1939 sa útokom Nemecka a Slovenska na Poľsko začal najväčší a najkrvavejší vojnový konflikt v dejinách.
A to globálnym rozsahom, počtom obetí, i rozsahom materiálnych a kultúrnych škôd. Jeho špecifikom je dovtedy nebývalý dopad na civilný sektor a ambície agresorov zlikvidovať celé etniká. Vojenské obete tvoria menšinu tých, ktorí zahynuli počas konfliktu.
Počas 2. svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete. Takmer 6 miliónov z nich boli obete židovského holokaustu.
Poľsko prišlo v konflikte o 5,6 milióna ľudí (16% predvojnovej populácie), Sovietsky zväz o 23,2 milióna ľudí (14% populácie) a Nemecko o 7,5 milióna (11%). Čínu stála Japonská agresia 10 miliónov životov z toho 7 miliónov civilistov.
Ako sa začala Druhá svetová vojna
Prvou kapitolou globálneho konfliktu bolo koordinované napadnutie Poľska Nemeckom, Slovenskom a Sovietskym zväzom.
Ako Slováci vnímali začiatok II. svetovej vojny? (rozhovor)
Bezprostrednú pôdu pre napadnutie Poľska vytvorila zmluva o neútočení, ktorú uzavreli 23. augusta 1939 Nemecko a Sovietsky zväz. V ďalších dňoch k nej vznikli tajné dodatky, v ktorých si nacistická a komunistická diktatúra rozdelili sféry vplyvu v Európe, vrátane rozdelenia územia Poľska. Dohoda je známa ako pakt Ribbentrop – Molotov.
2. svetová vojna - Zlomové udalosti
Nadránom 1. septembra 1939 napadli nemecké jednotky Poľsko. Vojenské operácie sa začali útokom na polostrov Westerplatte pri prístavnom meste Gdaňsk. Koordinovane s nemeckými jednotkami zaútočili na Poľsko z juhu aj tri divízie armády Slovenského štátu s vyše 51-tisíc vojakmi, na ktorých čele stál generál Ferdinand Čatloš.
Dobrú pôdu pre tento krok vytvorili napäté vzťahy už od 20-tych rokov, kedy Slovensko muselo Poľsku odstúpiť 27 dedín na Orave a Spiši a ďalšie stovky kilometrov štvorcových pripojilo Poľsko k svojmu územiu v roku 1938 a nemecký prísľub pričleniť sporné územia k Slovensku.
Za mesiac bolo Poľsko na kolenách
Neskoro zmobilizovaná a slabšie vyzbrojená poľská armáda (cca 950-tisíc vojakov) nedokázala odolávať nemeckej presile (1,5 milióna vojakov) ani taktike, ktorá si vyslúžila názov blesková vojna. Veľká Británia, Francúzsko a Austrália síce formálne vyhlásili 3. septembra 1939 Nemeckej ríši vojnu, ale akúkoľvek reálnu pomoc neboli schopní Poliakom poskytnúť.
Ďalšiu ranu kolabujúcej poľskej obrane zasadil Sovietsky zväz, ktorý 17. septembra s polmiliónovou armádou zaútočil z východu.
Varšava kapitulovala 28. septembra 1939 a poľská vláda sa uchýlila do exilu. Posledné poľské jednotky sa vzdali 5. októbra.
Západná časť Poľska sa pod názvom Generálny gouvernement stala 8. októbra súčasťou Nemeckej ríše. Východná časť sa začlenila do Sovietskeho zväzu. Sporné oblasti Oravy a Spiša priznali Slovensku a okolie mesta Vilno pripadlo Litve, ktorá sa ale sama zakrátko stala obeťou sovietskej okupácie.
Krutosť voči civilnému obyvateľstvu a vojnové zločiny
Nemci postupovali pri obsadzovaní Poľska s neobyčajnou krutosťou a od samého začiatku sa útokmi na civilné ciele dopúšťali vojnových zločinov. Úplne vybombardovali viacero miest, vrátane približne desiatich percent Varšavy. Bombardovali kolóny utečencov, vraždili vojnových zajatcov, vyvraždili a vypálili okolo 400 dedín.
Do konca októbra 1939 nacisti urobili v Poľsko takmer 800 hromadných popráv vojnových zajatcov. V tomto období zahynulo 20- až 24-tisíc Poliakov. V krátkom čase sa k nim pripojilo približne 40-tisíc príslušníkov elít a intelektuálov.
Osobitnou kapitolou boli vytváranie priestoru germanizáciu – k tomu patrilo ničenie dedín, vysídľovanie celých oblastí, ktoré sa dotklo približne 2,5 milióna Poliakov, okolo 200-tisíc detí odvliekli nacisti do Nemecka na „ponemčenie“. Viac ako tri milióny Poliakov boli nasadené na otrocké práce v Nemecku.
Celkovo zahynulo počas nemeckej okupácie najmenej 5,6 milióna poľských občanov (približne 16% z predvojnovej populácie Poľska. Z nich približne 400 tisíc vojakov a 2,2 milióna civilistov. Osobitnou skupinou sú tri milióny poľských Židov, zlikvidovaných počas židovského holokaustu.
Režim v Sovietmi okupovanej časti Poľska zodpovedal stalinskému teroru, ktorý panoval v celom Sovietskom zväze. Najznámejším vojnovým zločinom proti Poliakom je vyvraždenie približne 26-tisíc zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese v roku 1940. Sovietsky zväz oficiálne priznal zodpovednosť za tento masaker až v roku 1990.