BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Pred 93 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami.
„Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Drvivá väčšina z nich nemala ani 30 rokov. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov,“ povedal pre agentúru SITA historik Ústavu pamäti národa Tomáš Klubert.
Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Viac než pätina z tohto počtu pripadá na Arménov z Osmanskej ríše, ktorí sa stali obeťami prvej riadenej genocídy v 20. storočí.
História sa zabúda
Dnes si na Slovensku podľa Kluberta okrem hŕstky odborníkov pripomína koniec prvej svetovej vojny len málokto.
„V kolektívnej pamäti ju totiž prekryla oveľa hroznejšia globálna kataklizma z rokov 1939 – 1945. Napriek tomu by sme na 11. november 1918 nemali zabúdať,“ konštatoval.
Hoci sa priame frontové besnenie našej krajiny dotklo len okrajovo, straty na životoch boli veľké. „Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ zahŕňajúci v
tom čase necelých 2,5 milióna duší, to bola obrovská tragédia. Sotva preto nájdeme na Slovensku dedinu, v ktorej by chýbal pomník s menami padlých z rokov 1914 – 1918,“
uviedol historik.Vznik a príčiny I. svetovej vojny
Prvú svetovú vojnu 28. júna 1914 symbolicky odštartovali výstrely srbského nacionalistu Gavrila Principa na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda a od základu zmenili politickú mapu Európy. „Na mieste troch starých polofeudálnych impérií – romanovského, habsburského a osmanského, sa konštituovali nové štáty. Medzi nimi aj Československo, bez ktorého by sotva mohla vzniknúť prvá, tak i druhá samostatná Slovenská republika,“ povedal Klubert.
Príčiny prvej svetovej vojny treba hľadať podľa Kluberta v pohnutých udalostiach poslednej tretiny 19. storočia. Francúzsko stratilo po prehratej vojne s Pruskom v rokoch 1870 – 1871 postavenie hlavnej kontinentálnej mocnosti a muselo novovzniknutému Nemecku odstúpiť Alsasko a Lotrinsko.
Víťazstvo Ruska nad Turkami v roku 1878 zasa prispelo k vzniku nezávislého Bulharska a posilneniu Srbska, ktoré chcelo získať ďalšie územia na úkor upadajúcej Osmanskej ríše i národnostnými konfliktami zmietaného Rakúsko–Uhorska. Rozširovanie ruskej mocenskej sféry na Balkáne nútilo habsburskú monarchiu, aby upevňovala svoje spojenectvo s Nemeckom. Rusko na to reagovalo zbližovaním sa s Francúzskom a Veľkou Britániou, ktorá mala obavy z masívneho rozširovania nemeckého vojnového loďstva.
https://www.youtube.com/watch?v=DkMd6dwnrH0
Ďalším zdrojom rastúceho medzinárodného napätia bola podľa Kluberta snaha svetových mocností, čiže USA, Nemecka, Talianska a Japonska, získať vlastné zámorské impéria.
Boj o kolónie a sféry vplyvu mal za následok preteky v zbrojení a rad menších ozbrojených konfliktov, ktoré boli predobrazom prvej svetovej vojny. Predovšetkým rusko-japonská vojna v rokoch 1904 – 1905 ukázala, aké zničujúce následky prináša používanie rýchlopalných diel, guľometov, mín a ostnatého drôtu.
Sarajevský atentát
Od roku 1907 tvorili Rusko, Francúzsko a Veľká Británia vojensko-politický blok nazývaný Trojdohoda. Ich protipólom bol Trojspolok zložený z Nemecka, Rakúsko–Uhorska a Talianska. Zámienkou na vypuknutie vojny sa
stal už spomínaný sarajevský atentát.
Presne o mesiac neskôr, 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko–Uhorsko nepriateľstvo Srbsku. Tým sa spustila reťazová reakcia, ktorá mala za následok rozšírenie vojny do celého sveta. Z rusko-francúzsko-britského bloku zakrátko vznikla veľká aliancia nazývaná Dohoda alebo Spojenci. Okrem pôvodných členov zahŕňala Srbsko, Čiernu Horu, Belgicko, Portugalsko, Kanadu, Austráliu, Nový Zéland, Indiu, Južnú Afriku a Japonsko.
Taliansko po vypuknutí vojny vyhlásilo neutralitu, ale v roku 1915 sa pripojilo k Dohode. Nemecko a Rakúsko–Uhorsko, pre ktoré sa zaužíval názov Centrálne mocnosti, nezískali okrem Osmanskej ríše a Bulharska žiadnych spojencov.
Dohodu posilnili v rokoch 1916 – 1918 aj Rumunsko, Grécko, USA, Čína ako aj ďalšie krajiny Ázie a Latinskej Ameriky a v neposlednom rade dobrovoľnícke česko-slovenské vojská, tzv. légie.
https://www.youtube.com/watch?v=P54RYBIe83k
Nové zbrane, chudoba a nezamestnanosť
Pozemné vojenské operácie v rokoch 1914 – 1918 neprebiehali len v rozsiahlych častiach Európy a Blízkeho Východu, ale aj v Afrike, Číne a Tichomorí. Vďaka vedecko-technickému pokroku sa začali hromadne používať nové druhy zbraní ako vzducholode, lietadlá, ponorky, pancierové vlaky, tanky a chemické otravné látky.
„Vojnové útrapy však nepociťovali len muži na fronte, ale aj ich rodiny v hlbokom zázemí. Popri strate svojich živiteľov boli postihnuté rekviráciou hospodárskych zvierat a poľnohospodárskych plodín, nedostatkom najzákladnejšieho spotrebného tovaru aj zhoršenou zdravotnou starostlivosťou. Na Slovensku k tomu pristupoval zvýšený národnostný útlak a svojvôľa štátnych orgánov,“ zdôraznil Klubert.
Výsledok gigantického zápasu medzi Dohodou a Centrálnymi mocnosťami zostával veľmi dlho neistý. V Rusku mali v marci 1917 politické a sociálne otrasy vyvolané všeobecnou biedou za následok pád cárskeho režimu. Po krátkom období nestabilnej demokracie sa v krajine chopili moci boľševici, ktorí 3. marca 1918 uzavreli s Centrálnymi mocnosťami separátny mier.
Vzhľadom na to mohli Nemci rozpútať na západnom fronte novú ofenzívu a takmer dobyli Paríž. Vďaka príchodu čerstvých amerických jednotiek však boli odrazení. Stroskotali aj rakúsko-uhorské útoky na talianskej rieke Piave, kde na oboch stranách bojovalo veľké množstvo Čechov a Slovákov. V priebehu jesene 1918 boli z vojny postupne vyradené Bulharsko, Osmanská ríša, Rakúsko–Uhorsko a napokon aj Nemecko.
https://www.youtube.com/watch?v=uhQGR8Ye2yk
Zmena politickej mapy
Dôsledkom prvej svetovej vojny však nebol podľa Kluberta len rozpad starých monarchií a vznik nových štátov. Na veľkú časť demobilizovaných vojakov čakala po návrate domov chudoba a nezamestnanosť, čo malo za následok rýchle šírenie extrémistických politických názorov a celkové oslabenie morálnych hodnôt v spoločnosti.
Všeobecný úpadok Európy prispel k upevneniu mocenského a hospodárskeho postavenia USA a Japonska a zároveň urýchlil vzostup národnooslobodzovacích hnutí v ázijských a afrických kolóniách.
