BRATISLAVA 21. mája (WebNoviny.sk) – Najslávnejší slovenský futbalový klub ŠK Slovan Bratislava si v utorok 21. mája pripomína okrúhlych 50 rokov od pamätného triumfu vo finále Pohára víťazov pohárov 1968/1969.
„Belasí“ vtedy vo švajčiarskom Bazileji zvíťazili nad španielskym zástupcom FC Barcelona (3:2) a dosiahli niečo, čo sa dovtedy ani odvtedy nepodarilo žiadnemu slovenskému ani československému klubu. Niekdajší výborný futbalový brankár Alexander Vencel st. priznal, že práve víťazstvo v PVP 1969 vníma ako najväčší úspech svojej klubovej kariéry.
„Víťazstvo v PVP bolo obrovským darčekom pre nás všetkých v klube. Bola to aj zhoda okolností, že sa zišla skvelá generácia hráčov, boli to skutočne veľkí futbalisti. Tvorili sme vynikajúci kolektív, jeden za druhého vedel zabojovať. Nikto sa nehral na veľkú hviezdu, a možno práve tieto aspekty nám pomohli, že sme napokon prerazili v pohárovej Európe,“ uviedol pre agentúru SITA.
Turné v Južnej Amerike
Podľa Vencela vtedajšiemu mužstvu Slovana pomohlo, že sa v úvode roka 1969 vybral na turné do Južnej Ameriky.
„Tréner Michal Vičan vtedy urobil jednu fantastickú vec. Odišli sme na veľký turnaj do argentínskeho Mar del Plata, kde sme hrali s klubovým majstrom sveta Estudiantes, tiež s tímami veľkých mien ako Boca Juniors, River Plate… V ideálnom prostredí sme sa pripravili na prvý jarný zápas s Turínom (štvrťfinálová fáza PVP 1968/1969, pozn.),“ doplnil 75-ročný majster Európy 1976, ktorý sa narodil na území dnešného Rumunska.
Pred finále si najmä v Španielsku nikto nepripúšťal, že by Slovan mohol „blaugranas“ akokoľvek ohroziť. Z barcelonských hráčov sršalo pred stretnutím enormné sebavedomie. „Belasí“ však vedeli, že to môžu využiť. „Boli sme veľmi dobre pripravení a to, že nás Barcelona podcenila, je ich chyba a ich starosť. Prekvapili sme ich rýchlym gólom a potom aj ďalšími, tiež veľmi dobrou hrou. Dosiahli sme jedinečný úspech, ktorý bol vyústením toho, že sme mali skutočne veľké mužstvo,“ podotkol Vencel.
Zaujímavá spomienka na finále
Spomenul si tiež na to, že takmer všetci hráči Slovana boli v tom čase aj reprezentantmi Československa. „Médiá možno najviac vnímali kapitána Alexandra Horvátha, bol to ťahúň mužstva. Musím však povedať, že taký Ivan Hrdlička či Karol Jokl a mnohí ďalší, to boli hráči, ktorí v tom období mohli hrať za hociktoré zo špičkových európskych mužstiev. Pamätám sa, že ešte v zápasoch 2. kola s FC Porto hral s nami aj Janko Popluhár, ktorého uznávali v celej Európe a ktorý nastúpil aj za výber sveta. Bol to najskromnejší futbalista, aký sa tu kedy pohyboval. Vtedy však nebolo v móde byť veľká hviezda. Všetko skôr bolo otázkou kolektívu,“ zdôraznil Vencel.
A pripojil ešte jednu zaujímavú spomienku, ktorá sa mu spája s finále PVP 1969. „Okrem slovenských a českých novín a jednej televízie nás pred zápasom nikto neoslovil. Žiadni zahraniční novinári, najmä nie španielski. Počas oficiálneho tréningu sme nevideli žiadneho s výnimkou našich žurnalistov. Až tak si možno v Barcelone boli istí, že ten zápas bez problémov vyhrajú. Keď sme však po stretnutí v útrobách štadióna mali spoločné občerstvenie, padol aj nejaký pohárik šampanského, videli sme na španielskych tvárach neuveriteľné pohľady ´do blba´. Nechápali ani po zápase, čo sa vlastne stalo a že nie oni sú víťazi. Potom k nám už prišli aj zahraniční novinári a začali sa o nás zaujímať. Z toho vyplýva zaujímavý poznatok – veľké a slávne mená nie sú vždy záruka úspechu,“ zakončil pre agentúru SITA Alexander Vencel st.
