Pozitívne vnímanie Európskej únie na Slovensku rastie

BRATISLAVA 26. Februára (WebNoviny.sk) – Aktuálne výsledky prieskumu Eurobarometer ukazujú, že pozitívne vnímanie Európskej únie na Slovensku rastie. Tento trend je založený na zlepšení výsledkov vo všetkých troch kľúčových parametroch podpory EÚ, ktorými sú celková podpora, dôvera voči inštitúciám a podpora politík.

V porovnaní s priemernými hodnotami všetkých členských štátov EÚ vnímajú občania Slovenska Úniu pozitívnejšie. Vo všeobecnosti sa zlepšilo aj vnímanie ekonomickej situácie v Európskej únii. Výsledky prieskumu dnes na tlačovej konferencii prezentoval vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, spracovateľ národnej správy Alexander Karvai a analytik Pavol Baboš.

Väčšina sledovaných parametrov v Národnej správe naznačuje pozitívny vývoj postojov k EÚ. Na všeobecnej úrovni podpory nastal posun v pozitívnom vnímaní EÚ z 30 percent na 34 percent, pričom podiel ľudí, ktorí vnímajú EÚ negatívne klesol z 26 percent na 20 percent.

Najväčšia časť respondentov vníma EÚ neutrálne (45 %). Posun nastal aj v miere dôvery voči EÚ zo 40 percent na 42 percent. V novembri 2016 sa takmer polovica respondentov (48 %) vyjadrila, že sú spokojní s fungovaním demokracie v EÚ, je to nárast o šesť percentuálnych bodov a v porovnaní s priemerom EÚ28 vyššia miera spokojnosti o tri percentuálne body.

Dôvera voči Európskemu parlamentu sa zvýšila

Trend v podpore jednotlivých inštitúcií EÚ je taktiež pozitívny. Dôvera voči Európskemu parlamentu je na úrovni 46 percent, čo predstavuje nárast o sedem percentuálnych bodov. Priemerná hodnota podpory EP na úrovni európskej dvadsaťosmičky je 40 percent. Európskej komisii dôveruje 43 percent respondentov, čo je nárast o šesť percentuálnych bodov (priemer EÚ28 je na úrovni 38 %).

„Najviac ma potešilo to, že pozitívne vnímanie EÚ na Slovensku sa zvyšuje. Myslím si, že to je odzrkadlenie toho, že Slováci si uvedomujú, aké pozitíva im EÚ prináša a aké majú výhody z členstva. Je to významný posun práve v situácii, keď zaznievajú mnohé kritické hlasy v Európskej únii,“ povedal Chrenek. Takisto dodal, že na Slovensku majú európske inštitúcie vyššiu dôveru ako národné inštitúcie.

Zatiaľ čo Komisii dôveruje 43 percent respondentov, národnej vláde 32 percent. NR SR dôveruje 29 percent respondentov, čo je pokles o tri percentuálne body. Z národných inštitúcií respondenti najviac dôverujú armáde (63 %). Polícii dôveruje 46 percent opýtaných Slovákov, na úrovni EÚ dôveruje polícii 71 percent ľudí. Súdnemu systému dôveruje na Slovensku 30 percent respondentov, na úrovni EÚ je to 51 percent.

V prípade podpory politík respondenti vo vysokej miere podporujú spoločnú energetickú politiku (69 %). Nadpolovičná väčšina respondentov podporuje aj jednotnú migračnú politiku (54 %), v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom je to zvýšenie o štyri percentuálne body.

Vnímanie dôležitosti témy migrácie a terorizmu pre Slovensko medzi dvomi vlnami prieskumu Eurobarometer kleslo zo 17 percent na desať v prípade migrácie a zo šesť percent na päť v prípade terorizmu. Chrenek si myslí, že za tým môže byť aj fakt, že vypätá predvolebná rétorika sa po voľbách v marci 2016 zmiernila.

Ľudia si nevedia svoj názor o EÚ obhájiť

Analytik z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Pavol Baboš upozornil na to, že oproti európskemu priemeru Slováci menej dôverujú polícii a justícii. Myslí si, že tieto zložky vnímajú ako značne spolitizované. Upozornil aj na to, že rozdiel je aj v tom, čo Slováci a občania ostatných európskych krajín vnímajú ako podstatné.

„Líšia sa na jednej strane v otázke migrácie a terorizmu. Slováci to vnímajú ako podstatne menej dôležité, než je priemer EÚ. Na druhej strane vnímajú dôležitosť zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, nárastu cien, teda tých vecí, ktoré sa ich osobne dotýkajú. S migráciou a terorizmom nemáme na Slovensku až takú priamu skúsenosť,“ povedal Baboš.

Analytik upriamil pozornosť aj na to, koľko ľudí dôveruje Európskej únii a koľko ľudí ju vníma ako neutrálnu (45 %). „To je celkom nebezpečné vzhľadom na celoeurópsku debatu o EÚ. Aj iné prieskumy ukazujú, že by väčšina ľudí ešte dnes hlasovala, ak by nastal taký prípad, za zotrvanie, respektíve proti vystúpeniu. Ale tá podpora je plytká a ľudia si nevedia svoj názor obhájiť,“ povedal Baboš s tým, že ľudia vedia, že EÚ je predsa len na niečo dobrá, ale nevedia svoj názor vyargumentovať zoči-voči odporcom EÚ.

„Odporca vie ‘vyvaliť‘ desať argumentov, prečo je EÚ zlá, prečo treba vystúpiť. Zástancovia majú skôr pocit, nie vyargumentovaný postoj,“ vysvetlil analytik.