BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – Odpočúvanie telefonických hovorov a nasadenie infomačno-technických prostriedkov by namiesto spravodajských služieb a polície mohol vykonávať osobitný úrad na monitorovanie telekomunikačného spojenia.
Navrhuje to Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorá spolupracuje na príprave nového zákona o spravodajských službách. Projekt reaguje na pravidelne sa opakujúce pochybnosti o zákonnosti využívania informačno-technických prostriedkov, predovšetkým odpočúvania telefonických hovorov.
„Cieľom predkladaných návrhov je vytvoriť dôveryhodný úrad, ktorý bude čo najviac chránený od priamych politických vplyvov,“ uviedol pre agentúru SITA predseda ABSD Igor Cibula.
Úrad by zabezpečoval úlohy spojené s odpočúvaním
Návrh podľa jeho slov vychádza z potreby obnovovať a upevňovať dôveru občanov v štátne inštitúcie.
„Bezpečnostné a spravodajské orgány musia robiť všetko pre to, aby si získali dôveru spoločnosti, ktorej potrebám slúžia. Ak je jednou z ciest k vytvoreniu a obnoveniu tejto dôvery vzdanie sa určitej časti kompetencií v prospech transparentnejšieho orgánu, je potrebné tento pokus urobiť a jeho cieľ zrozumiteľne vysvetliť odbornej i laickej verejnosti,“ argumentuje Cibula.
Úrad by zabezpečoval úlohy spojené s odpočúvaním a zaznamenávaním telekomunikačnej prevádzky v elektronických komunikačných systémoch, pričom by nemal žiadnu operatívnu pôsobnosť, bol by servisným pracoviskom pre potreby Policajného zboru SR, SIS, Vojenského spravodajstva, Kriminálneho úradu Finančnej správy a Železničnej polície.
Úrad by monitorovanie začal po tom, ako mu poverený pracovník príslušnej oprávnenej inštitúcie predloží právoplatné rozhodnutie zákonného sudcu o povolení na použitie informačno-technického prostriedku.
Riaditeľ úradu by mal splniť viaceré podmienky
Riaditeľ nového úradu by mal mať minimálne desaťročný služobný pomer v spravodajských službách alebo v zložkách Policajného zboru a v rámci služobného pomeru minimálne päťročné nepretržité pôsobenie na úseku monitorovania telekomunikačnej prevádzky v pozícii priamo súvisiacej s obsluhou monitorovacieho zariadenia, respektíve na riadiacej pozícii.
Na činnosť úradu by dohliadala kontrolná komisia, ktorú by volil parlament alebo členovia osobitných kontrolných výborov na kontrolu spravodajských služieb a členovia brannobezpečnostného výboru. Členom kontrolnej komisie by sa mohli stať osoby, ktoré majú prinajmenšom 20-ročnú prax sudcu, prokurátora, príslušníka Policajného zboru, SIS a VS.
Zároveň by minimálne dva roky museli pôsobiť vo vedúcich funkciách. „Splnenie uvedených kritérií bude zvyšovať pravdepodobnosť, že politicky nominovaní členovia komisie budú primerane pripravení na odborne kvalifikované vykonávanie svojich funkcií,“ vysvetlil Cibula.
Príklady čerpali z Maďarska, USA a z Veľkej Británii
Kontrolná komisia by preverovala zákonnosť procesu monitorovania telekomunikačného spojenia a sťažnosti podané proti činnosti úradu.
„Vychádzame z našich profesionálnych skúseností ako aj z praxe iných krajín, kde sa nami navrhovaný model osvedčil a významnou mierou prispel k tomu, aby sa obmedzila miera zneužívania technických prostriedkov, slúžiacich na odpočúvanie a monitorovanie telekomunikačných kanálov,“ komentoval návrh ABSD Cibula.
Príkladom takéhoto modelu je podľa neho Nemzeti Biztonsági Felügyelet (Národný bezpečnostný úrad) v Maďarsku, National Security Agency (NSA) v USA alebo Government Communications Heardquartes (GCHQ) vo Veľkej Británii.
„Náš projekt úradu na monitorovanie telekomunikačného spojenia vychádza aj z nemeckého riešenia kontroly odpočúvania, v Spolkovej republike Nemecko túto kontrolu vykonáva tzv. Komisia G 10, ktorú spravidla netvoria poslanci Bundestagu, ale skúsení odborníci a na jej čele je bývalý sudca, známy svojou profesionalitou a spoločenskou autoritou,“ uzatvára predseda asociácie.
