- aktualizované 26. novembra, 14:16
Národná rada SR (NR SR) sa v rámci 53. schôdze nebude zaoberať návrhmi zákonov, ktoré sú v prvom čítaní. Rokovať o nich budú na nasledujúcom zasadnutí pléna. Parlament totiž schválil procedurálny návrh predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý ho odôvodnil vytvorením dostatočného priestoru na rokovanie o štátnom rozpočte. Fico predložil návrh v mene troch koaličných poslaneckých klubov.
Predseda opozičného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič dal v reakcii na to hlasovať o zamedzení totalitných praktík koalície, ktorými vládne strany popierajú Ústavu SR.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger v tejto veci žiadal o okamžité zvolanie poslaneckého grémia a predseda NR SR Andrej Danko (SNS) jeho žiadosti vyhovel. Poslanecké grémium však prijalo rozhodnutie, že Ficov procedurálny návrh je v poriadku.
Poslanci Národnej rady SR nebudú v utorok hlasovať ani o stratifikácii nemocníc. Urobia tak v utorok 3. decembra o 17:00.
Sľub poslanca Národnej rady SR zložil Peter Fitz (Smer-SD), ktorý nahradil bývalého predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka, ktorý sa sám vzdal mandátu.
Moratórium aj referendum
Na poslednej tohtoročnej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začala v utorok o 13:00, majú poslanci prerokovať viac ako 100 bodov programu. Pozornosť bude pútať predovšetkým vetovaný zákon od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorým sa má predĺžiť moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo súčasných 14 na 50 dní.
Podľa prezidentky je totiž novela v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou, ako je právo na informácie, právo na zhromažďovanie či právo na politickú súťaž.
Predĺženie moratória je voči občanom urážajúce, vyhlásila expremiérka Radičová
V prípade, že parlament jej veto prelomí, prezidentka podá návrh na ústavný súd, aby posúdil ústavnosť príslušných ustanovení a zároveň požiada o pozastavenie ich účinnosti. Za schválenie novely hlasovali na októbrovej parlamentnej schôdzi poslanci Smeru-SD, SNS a ĽSNS.
Členovia parlamentu sa budú zaoberať aj návrhom, podľa ktorého by na platnosť celoštátneho referenda po novom mohla postačovať účasť najmenej 25 percent oprávnených voličov.
Nižšie kvórum na platnosť referenda? Kollárovci by aj súhlasili, Most-Híd to označil za populizmus
Momentálne je na platnosť referenda potrebná 50-percentná účasť. Navrhujú to poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), pričom zdôrazňujú, že rozhodnutie musí byť stále prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Novela o sudcoch a prísediacich
Hnutie OĽaNO taktiež navrhuje, aby politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom by mohol byť priznaný jednorazový finančný príspevok vo výške 1 000 eur. Docieliť to chcú prostredníctvom novely zákona o protikomunistickom odboji. Zároveň požadujú plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent.
Poslanci Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Alojz Baránik a Ondrej Dostál zasa na rokovanie pléna predkladajú novelu ústavného zákona, ktorej cieľom je zveriť ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti.
Sádovský a Urbancová trvajú na tom, že so sudcami z kauzy Threema nemajú nič spoločné
Liberáli chcú ďalej prostredníctvom novely zákona o sudcoch a prísediacich docieliť zrušenie zákazu zverejňovania tváre sudcov z dôvodu, že ide o neprimerané obmedzenie pre masovo-komunikačné prostriedky a poskytnutie neodôvodnenej anonymity sudcu vo vzťahu k verejnosti.
Nezaradený poslanec Národnej rady SR Oto Žarnay sa pokúsi presadiť, aby sa v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch zadefinovali sociálno-patologické javy, ako sú šikanovanie, mobing či bossing na školskom pracovisku.
O všetkých uvedených opozičných návrhoch bude parlament rozhodovať v prvom čítaní.
