BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) – Poslanci vyhoveli námietke teraz už bývalého prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý sa ku koncu svojho funkčného obdobia rozhodol vetovať schválený zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Dôvodom bol novelizovaný zoznam prioritných chorôb. Zákonodarcovia ho na návrh exprezidenta vypustili, v platnosti teda ostáva doterajší zoznam.
O vrátenie zákona požiadala Zvolenská
O vrátenie zákona do parlamentu požiadala Gašparoviča ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská s odôvodnením, že v novele je administratívna chyba a po nadobudnutí účinnosti by mohol byť zákon v nesúlade s Ústavou SR.
Podľa riaditeľky komunikačného odboru MZ Zuzany Čižmárikovej bola k zákonu omylom priložená príloha, ktorá nepredstavovala aktualizáciu zoznamu prioritných chorôb podľa novej Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), ale časť samotnej MKCH.
Zoznam prioritných chorôb obsahuje choroby, ktorých liečba je plne hradená na základe verejného zdravotného poistenia.
Zoznam vypracujú nanovo
V Zozname chorôb podľa MKCH sú uvedené všetky choroby, teda aj také, ktoré sú len čiastočne uhrádzané alebo vôbec neuhrádzané zdravotnými poisťovňami. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré legislatívu pripravilo, vypracuje zoznam prioritných chorôb nanovo.
Podľa poslankyne OĽaNO Evy Horváthovej, ktorá vystúpila v rozprave k vrátenému zákonu, bolo to práve ich hnutie, ktoré na chybu poukázalo.
„Dovolím si tvrdiť, že na základe tejto pripomienky bol zákon vrátený,“ skonštatovala Horváthová. Upozorňovala najmä na to, že ak by tento zákon nebol zmenený, v zozname prioritných chorôb by sa ocitli aj diagnózy, pri ktorých nie je akceptovateľné, aby boli preplácané z verejného zdravotného poistenia.
Podľa Horváthovej by mali poslanci niesť zodpovednosť
Horváthová je presvedčená, že to nebol zámer MZ, no takúto chybu nepovažuje za drobný administratívny omyl.
Tvrdí, že pracovníci ministerstva zdravotníctva, ktorí do zákona dali tristostranovú prílohu, ktorá závažným spôsobom mení rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia, by mali niesť zodpovednosť.
Opätovne schválený zákon okrem iného rieši ošetrovateľskú starostlivosť. Podľa neho by mohli poisťovne hradiť zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately niektoré výkony, ako napríklad ošetrenie preležanín, preväz rany, či odsávanie pacienta.
Celkovo zoznam obsahuje deväť zdravotných výkonov. Rozhodnutie, či zdravotná poisťovňa uzatvorí zmluvu s takýmto zariadením a bude mu tak výkony preplácať, necháva rezort zdravotníctva na nej.
Novela zákona prináša aj nové povinnosti pre nemocnice. Tie budú musieť bezodkladne po tom, čo prepustia novorodenca domov, zaslať prepúšťaciu správu jeho všeobecnému lekárovi.
Pediater následne do troch dní vykoná preventívnu prehliadku novorodenca v domácom prostredí, a ak mu to umožnené nebude, nahlási to úradu práce. Opatreniami sa má predísť tomu, aby sa deti strácali v systéme, pretože o nich lekári nevedia.
Ohlasovacia povinnosť pre nemocnice
Ohlasovaciu povinnosť budú mať aj samotné nemocnice. Na úrady práce budú hlásiť matky, ktoré po pôrode svojvoľne opustia nemocnicu bez dieťaťa či s ním bez toho, aby mali súhlas zariadenia.
Novela taktiež posúva termín začiatku eHealthu (elektronické zdravotníctvo) o rok, naplno by tak mal začať fungovať až v roku 2017.
Ministerstvo zdravotníctva totiž zrušilo tender na softvérové komponenty pre Národný zdravotnícky informačný systém, ktorý je jednou z jeho nosných častí. Zabezpečiť má napríklad pripojenie nemocníc a ambulancií do systému elektronického zdravotníctva.
