BRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) – Diskusiou k novele zákona o poľovníctve, ktorou chce poslanec strany Most-Híd Zsolt Simon meniť nedávno novelizovaný zákon o poľovníctve, otvoria v pondelok zákonodarcovia 9. deň 21. schôdze parlamentu.
Simon chce návrhom zaplátať dieru, na ktorú upozorňovali opoziční poslanci už na aprílovej schôdzi.
Do prijatia poslednej novely, ak štát spravoval aspoň dve tretiny pozemkov v revíri a chcel ho prenajať, musel tak urobiť cez verejné obstarávanie.
Od. 1 júla bude môcť štát vytvoriť poľovný revír už pri nadpolovičnom spravovanom podiele. Avšak povinnosť vypísať tender na jeho prenájom má až v prípade, že spravuje dve tretiny pozemkov patriacich do revíru. Podľa Simona tak vznikla právna medzera, ktorá sa týka asi dvoch stoviek revírov na Slovensku. Tie totiž bude môcť štát prideliť záujemcom aj bez verejnej súťaže. Simon v tomto vidí priestor na klientelizmus a korupciu. Vo svojej novele chce preto štátu uložiť povinnosť vyhlásiť verejnú súťaž na prenájom revírov už v prípade, keď v ňom spravuje nadpolovičnú väčšinu pozemkov.
Z krajov môžu byť župy
Parlament prerokuje i novelu zákona o samosprávnych krajoch poslancov za SDKÚ-DS. Pavol Frešo a Ľudovít Kaník v nej navrhujú premenovať samosprávne kraje na župy. Predsedovia samosprávnych krajov by sa mohli nazývať aj županmi. „Označenie vyšších územných celkov ako samosprávnych krajov sa vo verejnosti veľmi neujalo, teda doposiaľ nevžilo ako ´ľudové pomenovanie´,“ argumentujú predkladatelia.
V praxi sa podľa nich už často používa označenie vyššieho územného celku ako župa a jeho predseda župan. Tieto pomenovania používajú médiá, verejnosť i politici. Pomenovania župa a župan sú podľa Freša a Kaníka historikmi dokumentované ako slovenské výrazy. Z historického hľadiska je výraz župa praslovanského pôvodu, s jeho používaním začali už Štúrovci a na Slovensku boli župy oficiálne zavedené v 1. Československej republike v roku 1923 na základe zákona o župnom zriadení. Župné zriadenie u nás fungovalo do roku 1928.
Viac transparentnosti do lobingu
KDH chce na pôde národnej rady otvoriť širokú diskusiu o lobingu. Korupcia sa podľa slov predsedu KDH Jána Figeľa často zamieňa s lobingom a nie je jasné, o čo ide.
Návrh KDH je podľa neho dôležitým príspevkom k riešeniu situácie, ktorá vytvára viac transparentnosti. „V západnej Európe je lobing považovaný za dôležitú súčasť života. Má svoje zákonné ukotvenie,“ konštatoval.
Zároveň upozornil, že Smer-SD od nástupu k moci neprijal žiadnu pozitívnu legislatívu pre boj s korupciou alebo úpravu lobingu. „Boj s korupciou nepozná pravicové alebo ľavicové riešenia, ale dobré a zlé. Pre KDH je boj s korupciou jednou z hlavných priorít,“ zdôraznil. V zákone preto kresťanskí demokrati definujú, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať.
Predložený návrh definuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zároveň stanovuje sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta, alebo vo svoj prospech. Lobovať môžu u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí, musí v návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.
