Vedenia, teda výbory poľovníckych združení a fyzické osoby, v prípade prenájmu uznaného poľovníckeho revíru stáli pred nie celkom jednoduchou úlohou. V závislosti od výmery svojho revíru museli v stanovenom termíne vybrať s pomedzi svojich členov potrebný počet poľovníkov. Návrh na menovanie musí obsahovať aj vlastnoručný písomný súhlas pre ustanovenie do takejto funkcie. Dobrovoľný ochrancovia poľovného revíru podľa zákona museli absolvovať predpísaný počet hodín odborného školenia a zvládnuť ustanovenia z trestného zákona, zákona o poľovníctve a ochrany prírody, ako aj vybraných častí zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ale aj preukázaním vedomostí o použití rôznych stupňov donucovacích prostriedkov. Odbornú skúšku zložil každý tak, že predstúpili pred skúšobnú komisiu miesto príslušného Okresného lesného úradu, ktorú na tento účel vymenúva prednosta okresného úradu. Tu museli preukázať predpísanú odbornú spôsobilosť a rozsah práv a povinností člena poľovníckej stráže. Každý úspešný uchádzač nakoniec musel predpísanou formou zložiť slávnostný sľub. Až po týchto právnych úkonoch mohol byť člen poľovníckej stráže zapísaný do zoznamu poľovníckych strážcov. Pôsobenie v tejto zložke sa od tohto momentu stáva časove neobmedzenou.
Aby každý poľovník ale aj nepoľovnícka verejnosť získala predstavu aké práva a povinnosti sa viažu k takejto funkcii, prestavme si ich v krátkom priereze.
Práva a povinnosti člena
Člen poľovníckej stráže je podľa zákona 274/2009 článku 1 pri plnení zverených úloh oprávnený vyžadovať od všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú v poľovnom revíri so strelnou zbraňou alebo akýmkoľvek iným predmetom či zariadením na to spôsobilým, aby predložili od držanej zbrani zbrojný preukaz a preukaz zbrane, zároveň musia predložiť svoj poľovný lístok a povolenie na lov zveri. K týmto dokladom musí kontrolovaná osoba zároveň predložiť aj doklad preukazujúci jej totožnosť.
Z predkladaného povolenia na lov sa kontrolujúci strážca dozvie, kto povolenie vydal, na akú dobu je platné, na aký druh zveri je povolenie vystavené. Ak nie je kontrolovaná osoba členom poľovníckeho združenia, môže sa v poľovníckom revíri pohybovať len v sprievode domáceho poľovníka – sprievodcu.
Ak by sa stalo, že poľovná stráž stretne pohybujúce sa motorové vozidlo, je oprávnená ho zastaviť. Po zastavení koná strážca v súlade zo zákonom, ak od vodiča žiada preukázanie totožnosti a zároveň skontroluje aj doklady od jeho motorového vozidla. Ak tak koná mimo štátnej cesty, je oprávnený žiadať aj predloženie povolenia – výnimky zo zákona o prevádzke motorových vozidiel na pozemných komunikáciách. Ten taxatívne stanovuje, za akých podmienok je možná jazda motorovým vozidlom po lesných cestách a pasienkoch. Na povolení musí byť uvedené, ktorý oprávnený povoľovací orgán ho vydal, pre aké motorové vozidlo a jeho evidenčnú značku. Na aký účel bolo povolenie vystavené a dobu jeho platnosti.
Ak vzniklo odôvodnené podozrenie, že prítomné osoby lovili v rozpore so zákonom o poľovníctve §53 zver bez povolenia alebo zakázaným spôsobom, alebo hoci s povolením, ale neoznačili ulovenú zver podľa zákona, je oprávnený obmedziť ich osobnú slobodu. Ak pri následnej kontrole motorového vozidla zistí, že kontrolované osoby bez príslušného povolenia lovili zver, má povinnosť túto odobrať. Rovnako má povinnosť takýmto osobám odobrať aj zhody parožia, ak na takúto činnosť nemajú písomné povolenie. Rovnako musí konať aj v prípade, že kontrolované osoby nemajú osobitné povolenie na prepravu ulovenej zveri a náležité veterinárne osvedčenia.
Poľovnícky strážca má právo a povinnosť obmedziť osobnú slobodu aj osobám, ktoré pristihol pri neoprávnenom love alebo bezprostredne po ňom. Rovnako musí konať ak kontrolovaná osoba nevie preukázať pôvod prepravovanej zveri. Ak by sa stalo, že u osoby alebo ním vedenom motorovom vozidle sa nachádza strelná zbraň, alebo iné predmety, pomocou ktorých by kontrolovaná osoba mohla spáchať trestný čin, má povinnosť ju zadržať a celú vec bez meškania oznámiť Policajnému zboru. Ak získa podozrenie, že na ním kontrolovanom území príde k spáchaniu trestného činu zo zbraňou, má právo požadovať o súčinnosť zložky Policajného zboru. Ďalej má právo vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšie trvalo obývaného domu usmrtiť psa alebo mačku domácu potulujúcich sa v poľovnom revíri. Rovnako je oprávnený konať, ak takéto zviera prenasleduje alebo usmrcuje poľovnú zver.
Pretože každý poľovnícky revír má obmedzený počet poľovníckych strážcov, môže takéto oprávnenie preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov, ktorý v zmysle platnej legislatívy ochraňujú zver pred útokmi pytlačiacich psov a mačiek domácich. Vtedy im popri pravidelnej a celoročnej povinnosti starať sa o výživu lesnej zveri, a to najmä v čase núdze ju zároveň aj celoročne ochraňovať.
Tak, ako poľovné stráže, aj členovia poľovníckeho združenia okrem divo žijúcej poľovnej zveri celoročne a celoplošne chránia aj prírodu a celý ekosystém včítane biotopov. Tie v nejednom prípade dosahujú celoeurópsky význam. Chránia prírodu, a to nielen v chránených krajinných oblastiach, ale aj v ostatných lesoch bez akéhokoľvek stupňa zvláštnej ochrany. Všetci konajú tak, aby zabránili nájazdom nezodpovedných držiteľov terénnych motocyklov a štvorkolesových motocyklov, ktorých držitelia bezohľadne ničia toto nenahraditeľné prírodné dedičstvo.
Člen poľovnej stráže môže pri plnení úloh, ak si to situácia vyžaduje, použiť nasledujúce stupne donucovacích prostriedkov:
Ak kontrolovaná osoba neuposlúchne výzvy a začne klásť aktívny odpor, môže stráž na odvrátenie útoku použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a to v takej intenzite, aby zastavila a odvrátila útok. Ak si to situácia vyžaduje, je poľovná stráž oprávnená použiť slzotvorné prostriedky, ale aj prostriedky paralyzujúce. V prípade, že je útok pokračujúci a pomer fyzickej vybavenosti hovorí v prospech páchateľa, je poľovná stráž oprávnená použiť obušok a aj nasadiť páchateľovi putá. V zjavnom ohrození kontrolovanou a zadržanou osobou a pokračujúcom silnom útoku je poľovná stráž oprávnená vystreliť varovný výstrel zo svojej zbrane.
Je ale samozrejmé, že poľovné stráže nie sú len represívne zložky ochrany prírody. Počas svojho pobytu v prírode plnia aj výchovné úlohy vo vzťahu k ostatnej verejnosti a bežným návštevníkom prírody. Vedia odborne vysvetliť kolobeh diania v prírode, ako aj biológiu lesnej zveri. Pomôžu tým preventívnym informovaním napríklad rekreačnej turistickej verejnosti správne reagovať, ak v prírode nájdu zdanlivo opustené mláďa raticovej zveri. Po ich inštruktáži už turisti nechytajú matkami odložené mláďatá, pokiaľ oni prijímajú potravu, alebo navštívia neďaleké napájadlo.
Poľovná stráž vždy pred použitím akejkoľvek formy donucovacích prostriedkov vyzve osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od svojho protiprávneho konania. Vždy k takémuto upozorneniu doloží, že ak v konaní bude pokračovať, bude nútený použiť niektorý s donucovacích prostriedkov. Rozhodnutie, ktorý s prostriedkov bude nútený použiť vyhodnotí podľa vývoja danej situácie.
Do zvláštnej pozornosti by som odporučil nasledovnú informáciu. Ak člen lesnej stráže usúdi, že kontrolovaná osoba koná tak, že dôjde alebo už došlo k ohrozeniu života inej osoby ako krajný prostriedok použije varovný výstrel. Ten musí smerovať do vzduchu tak aby ním neohrozil životy iných osôb, ak sa v mieste útoku nachádzajú. Vtedy na zabránenie pokračovania zastaveného útoku musí použiť putá. Varovný výstrel je taktiež oprávnený aj v prípade, že došlo súbežne s fyzickým aj k verbálnemu útoku a vyhrážaniu členovi poľovnej stráže.
Pri zakročovaní proti zjavne tehotnej žene, je lesná stráž oprávnená použiť len hmaty a chvaty. Rovnaký prístup sa viaže aj k použitiu donucovacích prostriedkov voči osobám mladším ako 14 rokov. Iné ako miernejšie prostriedky je člen poľovnej stráže oprávnený použiť v prípadoch, ak hrozia škody na poľovníckych zariadeniach, poľovnej zveri či životoch. Obrana týchto subjektov nesmie byť zjavne neprimeraná a nebezpečenstvo nie je možné odvrátiť inak. Musí mať ale na pamäti, že odvrátenie útoku, či použitie donucovacích prostriedkov nesmie spôsobiť väčšiu škodu, než aká by hrozila dokonaním začatého konania.
Zákon poľovnému strážcovi ukladá povinnosť bezodkladne odovzdať zadržané zbrane a iné, aj zakázané prostriedky, ktoré boli páchateľovi odobrané a boli nástrojom na dokonanie trestného činu. Rovnako postupuje pri riešení ostatných zistených priestupkov, o ktorých vyhotoví krátke hlásenie a postúpi ho policajným zložkám a orgánom činným v trestnom konaní na riešenie. Pri výkone ochrannej služby vždy úzko spolupracuje s ostatnými orgánmi štátnej správy a so zložkami ochrany krajiny a prírody.
Osoba kontrolovaná členom poľovnej stráže je povinná poslúchnuť jeho príkazy, napríklad o pripútaní voľne pobehujúceho psa tohto návštevníka, ako aj strpieť inú procesné úkony. Záverom je potrebné zhrnúť, že poľovné stráže sú súčasťou orgánov chrániacich prírodu a krajinu a v dobe výkonu svojej činnosti požívajú ochranu verejného činiteľa. Konajú tak, aby zabránili devastovaniu prírodného bohatstva nás všetkých, za čo by sa mali tešiť celospoločenskému uznaniu.
Tento materiál bol napísaný s podporou zákona NR SR 274/2009 o Poľovníckych strážach.
