Koalíciu zamestnáva ďalší konflikt dvoch šéfov koaličných strán SaS a OĽaNO a zároveň ministrov hospodárstva Richarda Sulíka a ministra financií Igora Matoviča o navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu.
Chystá sa SaS na odchod z vlády, ako čítať neutíchajúce spory medzi lídrami dvoch vládnych strán a zároveň reakcie ich partnerov Za ľudí a Sme rodina? V rozhovore pre SITA.sk vysvetlil politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáš Koziak.
Ako môže rozumieť bežný občan aktuálnemu konfliktu medzi Matovičom a Sulíkom ohľadne rozpočtu?
Je z toho otrávený. To je vidieť z reakcií ľudí. Tá otrava z konfliktu týchto dvoch ľudí je zjavná. Môže to vnímať tak, že sa prehĺbi ďalšie sklamanie z politiky a z politikov. Myslím si, že tým trpí nielen volič OĽaNO, ale aj SaS. Vidieť odliv voličov, tí toto tolerovať nechcú. Úbytok voličov OĽaNO je jasný a v prípade SaS preferencie kolíšu.
Takže volič, ktorý je navyše otrávený aj pandémiou, keď vidí tieto spory, tak mu to na komforte nepridáva. Očakáva, že tak ako povoľuje pandémia, tak môže povoliť aj politické napätie. Racionálny volič môže uvažovať, že politikom v zlej situácii môžu povoliť nervy, ale ak toto bude pokračovať, tak to volič spočíta jednej aj druhej strane.
OĽaNO stráca na SaS takmer štyri percentá, do parlamentu by prešli aj Aliancia a KDH
Nie sme svedkami, že sa rozbieha proces odchodu SaS z koalície?
Nemyslím si, že by k tomu došlo. Aj Sulík to takto deklaroval. So stoickým pokojom sa vyjadril v tom zmysle, že v koalícii zostávajú. Treba sa spýtať na zdroj konfliktu. Ten pramení jednak z osobných animozít medzi Sulíkom a Matovičom a potom je tu aj rovina rôznych názorov na riešenie konkrétneho problému. Sulík toto dokáže zatiaľ akceptovať a myslím, že veľmi dlho. To, ako teraz vyzerá mocenská pozícia SaS alebo iných koaličných politických strán je určite lepšie ako to, čo by získali po predčasných voľbách. Sulík si to dobre uvedomuje.
Otázka je, kedy mu povolia nervy a povie si, že už mi to za to nestojí.
Aj keby mal Sulík náhodou väčšie percentá, tak do novej koalície sa mu nemusí chcieť ísť. Je to síce zlé, ale možno lepšie ako to, čo by prišlo po predčasných voľbách. Preto tie rany prijíma so stoickým pokojom. Otázka je, kedy mu povolia nervy a povie si, že už mi to za to nestojí. Nevylučujem predčasné voľby, povedzme, pol roka pred riadnymi voľbami. Ale teraz na to nemajú v koalícii mocenský dôvod. Ľudských dôvodov určite majú veľa.
SaS má pochybnosti, či sa má zvýšiť rozpočtový deficit o 3,4 mld eur. Zdá sa, že je namieste, ak chce SaS vysvetliť, či sú oprávnené všetky výdavky. Matovič zase tvrdí, že už boli k tejto veci tri stretnutia, kde sa o zmene štátneho rozpočtu hovorilo, ale Sulík sa ich nezúčastnil. Nie je teraz úlohou premiéra Eduarda Hegera vstúpiť do konfliktu?
Určite. Ide o najzásadnejší moment sporu dvoch ministrov. Premiér je zodpovedný, aby do sporu vstúpil a povedal, čo by sa malo urobiť. Mal by byť mediátorom konfliktov. Toto je jedna zo základných úloh predsedu vlády. Zatiaľ je pozícia pána Hegera mimoriadne neurčitá.
V politických konfliktoch pripomína malé dieťa.
Nerobí Matovič chybu v tom, že k vecným argumentov pridáva aj emocionálne a osobné výčitky Sulíkovi, keď hovorí o SaS o „akože“ o koaličnom partnerovi a že Sulík má v DNA rozbíjanie vlády?
Je to zásadná chyba a prejav politického infantilizmu. Detinský prístup ku komunikácii je u Matoviča zreteľný. Vidieť to aj na jeho statusoch na Facebooku. V politických konfliktoch pripomína malé dieťa. Rieši ich tým, že ukáže na druhého. Rodičovi povie: to nie ja, to ten druhý je zlý.
Vývojom dieťa postupne prichádza na to, že konflikty je potrebné riešiť kompromisom, s chladnou hlavou a nepoukazovať na chyby druhého. Do tejto vývinovej fázy politik Matovič nedospel. Nedochádza mu, že politika je o veľmi premyslených krokoch aj do vzdialenejšej budúcnosti. Veci rieši impulzívne, vychádza to z typu jeho povahy.
Z Matovičových reakcií je zrejmé, že mu prekáža chýbajúca lojalita Sulíka. Nie je problémom, že obaja spolu pravdepodobne málo komunikujú a nesnažia sa spory riešiť najskôr za zatvorenými dverami?
Ide o to, či majú vôbec chuť komunikovať. Vyzerá to tak, že to prerástlo do momentu, kedy sa nemajú chuť stretnúť a rozprávať sa. To je zásadná chyba. Koalícia musí byť založená na kompromisoch, teda diskusii a dohode. Zdá sa, že chuť na kompromis nie je. Treba spomenúť predsedu vlády, ktorý by mal byť mediátorom konfliktu. Čaká sa, či sa dokázal vymaniť z Matovičovho tieňa. Na to odpoveď nemáme.
Bez OĽaNO koalícia fungovať nemôže. Nebola by stabilnejšia v trojčlennom zložení, lebo s touto tézou sa pracovalo počas nedávnej vládnej krízy. To znamená, že by v koalícii nebola Sulíkova SaS?
Do istej miery je možné, že Matovič aj s týmto kalkuluje. Preto sa takýmto spôsobom správa a vyhraňuje sa voči Sulíkovi. SaS odkazuje, keď chcete, tak z koalície odíďte. Na druhej strane, proti tejto úvahe je niekoľko protiargumentov. Neviem, do akej miery by Veronika Remišová udržala svoju stranu Za ľudí pokope v rámci koalície, ak by SaS bola odídená. Tento faktor možno v niektorých veciach Matoviča brzdí.
Ďalším faktorom je aj stabilita poslaneckého klubu OĽaNO. Sám Matovič si možno nie je istý, či sa jeho hnutie nezačne drobiť, či nezačnú odchádzať poslanci alebo ich niekto nezačne kupovať. Dôvodov je dosť. Takisto nevie, ako sa bude vyvíjať vzťah s Borisom Kollárom, hoci teraz to možno navonok vyzerá veľmi dobre.
Ale Boris Kollár je rizikový faktor koalície. Povedané jeho slovníkom o drahej neveste – čo všetko bude pýtať, aby sa koalícia bez Sulíka udržala. Kollár by mohol začať stupňovať svoje požiadavky a Matovič by to nemusel ustáť. Preto si povie: radšej nestabilne so Sulíkom ako rizikovo bez neho.
Znamená to, že Sulík a Matovič bez seba existovať nemôžu, ak má ďalej pokračovať súčasná vláda?
Úplne takto by som to nepovedal. Môžu sa rozísť, ale tá koalícia by stála pred väčšími rizikami, čo sa týka jej vnútornej stability a udržateľnosti. So Sulíkom ťažko, ale bez neho by to pre Matoviča bolo ešte ťažšie.
Líder Sme rodina Kollár sa vyjadril, že pri ďalšej vládnej kríze sa zbalia a odídu z vlády. Čo motivuje Kollára, aby niečo také tvrdil?
Myslím si, Boris Kollár nie je ten, kto by rád položil túto vládu. Po predčasných voľbách by bola pozícia Kollára zložitejšia ako teraz. Jeho čísla by zrejme boli nižšie ako v predchádzajúcich voľbách. Je to skôr odkaz pre voličov, že v koalícii sa hádajú, my sme stabilný prvok a nám sa hádky nepáčia.
Nová vláda nevydrží počas celého funkčného obdobia, myslí si väčšina voličov
Ako vnímate pozíciu strany Za ľudí v koalícii? Je pre ňu dôležité, aby sa mohla oprieť o SaS?
Myslím si, že áno, ale pozícia Za ľudí je najhoršia zo všetkých koaličných strán. Z tejto strany odišlo niekoľko dôležitých ľudí. V niekoľkých prieskumoch za sebou je pod hranicou zvoliteľnosti. Veronika Remišová musí balansovať medzi tými, ktorí sa snažia prezentovať zásadový postoj, že sa im nepáči, ako sa správa Igor Matovič a zároveň tými, ktorí chcú zostať súčasťou tejto koalície.
Zjavne sa jej to nedarí. Keď je strana v prieskumoch pravidelne pod piatimi percentami, rastie v nej nervozita a tiež nespokojnosť s tým, kto stranu vedie. Nemyslím si, že by sa Remišová snažila zmeniť súčasný stav a rozbíjať túto vládu. V jej prípade by to mohla byť politická labutia pieseň.
Ak dá ústavný súd referendu zelenú, ako môžu koaličné spory ovplyvniť ochotu ľudí zúčastniť sa referenda o predčasných voľbách?
Dianie v koalícii môže ľudí k referendovým urnám doslova nahnať. Môže to byť jedným z vážnych stimulov, aby išli k referendu, lebo budú otrávení z vládnej koalície. Povedia si, že radšej dajú hlas umiernenému politikovi Pellegrinimu. Je jedno, že vyšiel zo Smeru. Hlavne, nech je pokoj a nech ma politici často neotravujú svojimi infantilnými hádkami. Ak budú konflikty ďalej pokračovať, som presvedčený, že sa prejavia na referendovej účasti.
