BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) – Pred pamiatkou Andreja Hlinku sa podľa podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej treba skloniť, pretože bol veľkým synom slovenského národa a významným slovenským dejateľom.
Ako povedala Zmajkovičová pre agentúru SITA, treba vzdať česť jeho statočnému zmýšľaniu. „Nebojme sa opakovať jeho životné a mravné krédo – Za Boha život, za národ slobodu,“ vyhlásila.
Vo štvrtok si pripomíname 74. výročie Hlinkovho úmrtia. Podľa Zmajkovičovej si však treba pripomínať aj iné výrazné osobnosti slovenského politického života z prvej polovice 20. storočia, akými boli Milan Rastislav Štefánik, či Martin Rázus.
Andrej Hlinka zomrel pred 74. rokmi
Hlinka zomrel pred 74 rokmi 16. augusta 1938 v Ružomberku. Bol katolícky kňaz a politik, vysvätený v roku 1889. V roku 1913 sa stal predsedom novozaloženej Slovenskej ľudovej strany, od. roku 1925 HSĽS. V rokoch 1918-38 bol poslanec Národného zhromaždenia, v rokoch 1921-38 predseda Klubu poslancov HSĽS, predseda Spolku sv. Vojtecha.
Parlament v novembri 2007 schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Norma nadobudla účinnosť od 1. januára 2008. V texte zákona, ktorý bol výsledkom kompromisu, sa uvádza, že „Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku sa umiestni v budove NR SR busta Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“.
Podľa tohto zákona sa mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku považuje za pietne miesto.
Podľa Daniela Krajcera z SaS každý národ si má uctievať svoje osobnosti. „Medzi osobnosti, ktoré majú zásluhy, patrí aj Andrej Hlinka. Je však otázne či správnou cestou sú samostatné zákony,“ povedal Krajcer pre agentúru SITA. Podľa neho totiž ak sa niečo nariaďuje, alebo vynucuje, môže to vyvolať inú odozvu. „Osobnosti by sa mali pripomínať iným spôsobom,“ zdôraznil. Podľa neho sa nenaplnil ani zámer zákonodarcov, že zákony ako Hlinka, by mali mať viaceré osobnosti.
Politici sa podľa lídra Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igora Matoviča osobnosti snažili spolitizovať tým, že ich brali do úst. „Ľudia sa boja potom k takejto osobnosti priznať. Záujem politikov spôsobuje, že sa tie osobnosti sprofanujú,“ povedal Matovič pre agentúru SITA. Politici podľa neho Hlinkovi ublížili a jeho význam sprofanovali. „Politici vždy histórii ublížili. Nech ju vytvárajú, ale nech ju nepomenovávajú,“ vyhlásil. Matovič si myslí, že Hlinka nemohol dostať titul otec národa, pretože ho chcel aj Vladimír Mečiar a otcovia nemôžu byť dvaja.
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Jozefa Mikuša sa Hlinka zapísal do dejín ako človek, ktorý sa významne zaslúžil o sebaurčenie Slovákov. „Treba sa však dištancovať od extrémistických činov zoskupení, ktoré niesli po jeho smrti jeho meno vo svojom názve,“ povedal pre agentúru SITA Mikuš.
